Vstávali o druhej ráno a pri stole mali sekeru. Katarína Nádaská vás šokuje Vianocami našich predkov
Veľa vecí sa zmenilo, no niektoré zvyky aj zostali.
Dokážete si predstaviť, že by ste na Štedrý deň vstávali o druhej či tretej ráno? Presne také boli Vianoce kedysi. Postupne sa vyvíjali, menili a zo zvykov a tradícií z minulosti sa do súčasných sviatkov preniesli len niektoré. Ľudia sa svojich presvedčení držali aj počas sviatkov a jedno z nich ich nútilo privstať si neuveriteľne skoro. Vianoce z minulosti pre Dobré noviny približuje etnologička a historička Katarína Nádaská.
Práca od skorého rána
„Tradovalo sa, že do východu slnka majú byť chlieb a koláče napečené,“ hovorí Katarína. Ženy teda vstávali v skorých ranných hodinách, aby napiekli chlieb z domáceho kvásku. „Muži rúbali drevo, nanosili vodu, všetko chystali tak, aby sa sviatky svätili a robili iba nevyhnutné činnosti,“ dodáva. Pri stole sa stretávala rodina len v úzkom kruhu a večeru sprevádzali ďalšie zvyky, typické pre našich predkov.
„Štedrovečerný obrus bol vždy nový a vyšívaný červenou krížikovou výšivkou. Nohy stola boli omotané reťazou na znak rodinnej svornosti. Pri stole nesmela chýbať sekera, ktorá mala priniesť železné zdravie pre celú rodinu. Nechýbala slama ako symbol maštale, v ktorej sa narodil Ježiš Kristus,“ opisuje niekdajšie prostredie kuchyne etnologička. Keďže mali rodiny svoj dobytok, na stole nesmelo chýbať nadojené mlieko, ktoré symbolizovalo poďakovanie aj prosbu, aby sa dobytku naďalej darilo.
Podľa dobytku sa pieklo aj pečivo, vyzerajúce ako krava či kôň - záležalo od toho, aké zvieratá rodina chová. „Nejedli sa, po sviatkoch sa schovali do komory (aby sa im darilo),“ hovorí historička. Stôl bol plný aj orechov, jabĺčok, strukovín či obilia - čiže všetkého, čo sa dopestovalo na statku. Väčšinu z týchto zvykov už nevidíme, „boli to zvyky súvisiace s rokom roľníka.“
Čo visí z plafónu a čo je pod obrusom
Článok pokračuje na ďalšej strane:
