Anežka postavila školu na Madagaskare: Aj takto môžeme ukázať, že Slováci majú dobré srdce a vedia pomáhať
Bohatý človek je vtedy, keď vie aj dať. Až teraz som bohatá hovorí Anežka Boriová, ktorá pomáha v jednej z najchudobnejších krajín sveta.
Bratislavčanka Anežka Boriová verí, že v každom veku môže človek zažiť niečo pekné. Jej najčarovnejšie životné obdobie prišlo po päťdesiatke, keď sa rozhodla, že po rokoch tvrdej práce predá svoju úspešnú firmu s kancelárskymi potrebami. Zatiaľ čo mnoho ľudí by si po zvyšok života užívalo zarobené peniaze, Anežka sa rozhodla pomôcť tým, ktorí to potrebujú oveľa viac.
Pre Dobré noviny ešte v roku 2021 prezradila, že počas obyčajnej dovolenky na Madagaskare sa zamilovala do miestnych ľudí natoľko, že sa im rozhodla dať nie len svoje peniaze, ale veľkú časť svojho srdca.
Dať im ten najcennejší dar
Na ostrov v Indickom oceáne sa rozhodla ísť v roku 2015 ako vášnivá cestovateľka. Viac ako rezorty ju však chytili za srdce deti z chudobných rybárskych dedín. Vtedy zacítila veľkú potrebu pomôcť im, no zároveň vedela, že nákupom malých darčekov či sladkostí nič nevyrieši. Anežka si uvedomila, že ani ona sa nenarodila do zlatej perinky, no mala rodinu, pre ktorú bolo vždy veľmi dôležité najmä vzdelanie. Takto vznikol nápad dať miestnym deťom ten najdôležitejší dar. Rozhodla sa postaviť školu v malej dedine v samom srdci Madagaskaru.
A tých, ktorí chceli na Madagaskare niečo zmeniť, bolo mnoho. Jedným z nich bol aj saleziánsky misionár Vladimír Stuchlý, ktorý na ostrove pôsobil desiatky rokov a zmenil život tisíckam ľudí. Postavil tam deväť kostolov, šesť škôl aj pracovné dielne a stal sa pravou rukou Anežky Boriovej. „Postaviť školu bol šialený nápad. Povedala som si však, že to skúsim, pretože som stretla človeka, ktorému verím, a ktorý na Madagaskare žije viac ako 30 rokov. Neváhala som ani sekundu,“ priznala.
Vzdelanie pre stovky detí
Základnú školu Sekoly Anežka sa im podarilo postaviť za necelý rok. Verila, že pri otvorení sa budú deti tešiť rovnako ako ona, no dostala ešte viac ako čakala. „Radosť v srdci nenahradia žiadne peniaze ani žiadne materiálne hodnoty, žiadna značková kabelka, žiadne šperky, žiadne drahé auto. Tento pocit radosti mi nikto neukradne, zoberiem si ho až do hrobu,“ uviedla. Základná škola je dnes útočiskom pre 360 detí z okolitých dedín, ktoré majú vďaka vzdelaniu šancu žiť lepší život.
Galéria
Počas ďalších štyroch rokov sa podarilo k škole pristaviť domy pre štyri rodiny učiteľov a vodovod, vďaka ktorému si deti môžu umyť ruky a napiť sa. Na výstavbu vodovodu, školy i domov prispelo množstvo Slovákov, ktorí sú spomenutí aj na ďakovnej ceduli. „Aj takto môžeme ukázať, že Slováci majú dobré srdce a vedia robiť dobré veci aj pre druhých,“ povedala Anežka, ktorú školu pred pandémiou navštevovala aj dvakrát do roka. „Verím, že pre tie deti to bol vždy nezabudnuteľný zážitok ako Vianoce. Aj keď sme im doniesli len futbalové lopty, boli vždy vďačné za všetko,“ dodala.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
