Prvú sviečku na adventom venci zapaľujeme už počas Železnej nedele. Viete, prečo sa to vôbec robí?
Na venci má každá svieca svoju symboliku.
Vianoce sa pomaly, ale isto blížia a patrí k nim aj obdobie adventu. Vtedy poctivo čakáme, kedy budeme vybrať ďalšiu maškrtu z adventného kalendára a zažať ďalšiu sviecu na venci. Advent je podľa tradícii skutočne o očakávaní, a to najmä pre kresťanov, ktorí očakávajú narodenie Ježiša Krista.
Veniec k nám prišiel až z Nemecka
Zatiaľ čo mnohí východní katolíci dodržiavajú 40-dňový pôst, ktorý začína už 14. novembra, rímskokatolícka cirkev začína adventné obdobie od štvrtej nedele pred Vianocami, ktorá je práve dnes, 3. decembra. Dnes už tradičný začiatok adventu sprevádza adventný veniec so štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa v smere hodinových ručičiek zapaľuje nová svieca, ktorou sa približujeme k najkrajšiemu sviatku roku.
Adventný veniec sa podľa legiend prvýkrát objavil v Nemecku v roku 1839, keď sa protestantského pastora Johana Henricha Wicherna deti dookola pýtali, kedy už budú Vianoce. Wichern im postavil veľký drevený kruh, na ktorý položil 19 malých červených sviečok a štyri veľké biele. Takto spoločne odpočítavali dni do Štedrého večera.
Každá sviečka niečo znamená
Malé sviečky pastor zapaľoval postupne každý všedný deň, pričom tie biele zapálil až v nedeľu. Časom sa adventný veniec vyvinul do dnešnej podoby – ide o malý, väčšinou prírodný veniec, na ktorom sú štyri sviečky. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna ružová sviečka, ktorá sa zapaľuje ako tretia v poradí a je symbolom radosti. Protestanti zase využívajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista.
Článok pokračuje na druhej strane:
