Pri pôrode prišla o zdravého synčeka. Petra Černocká však nikdy nechcela, aby ju oplakávali cudzí ľudia

„Saxano, v knihách vázaných v kůži, zapsáno, kouzel je víc než dost.“ Kto by si nepamätal na slová z filmu o čarodejnici Saxane, ktorá ušla zo svojho rozprávkového sveta do sveta ľudí? Stvárnila ju česká speváčka a herečka Petra Černocká, ktorá v piatok oslavuje 74, narodeniny a prostredníctvom Saxany sa nezmazateľne zapísala do histórie československej kinematografie. Málokto však vie, že v živote ju stretla aj tragédia, o ktorej nerada hovorí. Ako totiž vraví, nechce, aby ju niekto cudzí ľutoval a oplakával.

Šťastie na macochu

„Dívka na koštěti" sa narodila 24. novembra 1949 v Prahe. Na to, že pochádza z hlavného mesta Česka, je doteraz hrdá. „Som čistý Pražák, to znamená aj nenávidený Pražák. Ale vôbec na to nie som namyslená. Zároveň som šťastná, že som vyrastala v meste, ktoré má takú krásnu architektúru. Som veľkým fanúšikom Prahy a veľmi ju milujem,“ povedala.

Jej otec bol právnik, mama úradníčka, o ňu však prišla vo veľmi skorom veku. Keď zomrela, Petra mala iba deväť rokov. Otec sa neskôr znovu oženil. „Jednoducho, my sme boli taká pestrá rozvetvená rodina. Nová maminka bola fajn, mala som ju rada. Už tu, žiaľ, nie je,“ vraví speváčka a herečka. Práve jej macocha Hanka ju priviedla k tomu, aby spievanie začala brať vážne.

Za čo je vďačná mame?

A aké bola vlastne dieťa? „Taká vzorňáčka, trošku buchta. Povedala by som, že ten zaujímavý temperament som dostávala až s vekom. Uvidím, ako to pôjde ďalej,“ usmiala sa Petra. Ako vraví, mala študovať skôr psychológiu alebo sociológiu. „Totiž na staré kolená som sa vyprofilovala tak, že prakticky všetky moje kamarátky a známe, keď majú nejaký problém a chcú si s ním poradiť, tak volajú mne. Ja som taká baba - radkyňa. Veľa o tom čítam a myslím, že dosť rozumiem ľudskému konaniu, a dosť ma to baví. Vlastne som taká ‚drbna‘,“ opísala sa s humorom.

Po základnej škole išla na štátne konzervatórium, ktoré ukončila v roku 1970, vyštudovala spev a hru na klavíri. „Poslali ma na konzervatórium, potom som bola v Semafore a maminka mi vždy zbierala všetky časopisy s titulnými stránkami. Hovorila som jej – mami nerob to – vyzeralo to, že si ma piplá, robí zo mňa idol. Musím ale povedať, že keď teraz tie štósy časopisov nachádzam na pôjde, tak som šťastná, pretože mám aspoň nejakú dokumentáciu," spomína.

Tajné vystupovanie

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.