Je najdôležitejšou ženou jeho srdca. Janko Koleník sa vďaka Elenke usiluje byť lepším človekom
Jána Koleníka najlepšie poznajú jeho najbližší, a to najmä najdôležitejšia žena jeho života.
Ako tínedžer natáčal dokumentárne filmy o kačkách na Hrone, brigádoval v múzeu a chcel sa stať biológom. Osud nakoniec všetko zmenil. Ján Koleník, ktorý 11. novembra oslavuje 44. narodeniny, sa stal hercom podľa vlastných slov náhodou a aj keď dnes patrí medzi najobsadzovanejších umelcov, je stále nesebavedomý a extrémny trémista. Najlepšie ho poznajú jeho najbližší, a to najmä najdôležitejšia žena jeho života.
Učiteľky si nahrával na diktafón
Narodil sa v Banskej Bystrici, kde vyštudoval všetko okrem herectva. Ako Janko Koleník spomínal pre SME, vždy miloval biológiu a zároveň rád spieval, tancoval, recitoval a kreslil. Na počudovanie bol žiakom, ktorý vedel učiteľkám zdvihnúť tlak.
„Moje učiteľky na gymnáziu som mal veľmi rád, ale zle som im to dával najavo. Jedol a pokrikoval som počas hodín, vyrušoval som a keď ma vyviedli von z triedy, aby ma upozornili, ešte som ich aj nahrával na diktafón,“ prezradil pre Nový Čas herec, ktorý vyrastal ešte počas socializmu.
Detstvo v Moskve
Dobre si pamätal na to, že na exotické ovocie museli rodičia vystáť rady a že všetci mali napríklad rovnaké oblečenie. „Mám pocit, že som sa cítil ako dieťa slobodne vďaka mojim rodičom,“ hovoril vo videu s názvom Môj príbeh slobody. Málokto vie, že istý čas života Ján prežil s rodinou v Rusku.
Do Moskvy išiel spolu s mamou a sestrou Ankou kvôli otcovi, ktorého ho tam poslali pracovne ako obchodného zástupcu. „Bola to životná skúsenosť, za ktorú som môjmu otcovi vďačný, hoci viem, že som bol vtedy ešte mladý na to, aby som si to hlbšie uvedomil. V Moskve sme so sestrou Ankou zažili veľkomesto, inú kultúru, ale aj veľmi dobré medziľudské vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi, ktorých akurát v tom čase, v roku 1992, politici rozdelili,“ spomínal si pre SME na časy, keď mal 13 rokov.
Hercom sa stal náhodou
Keď sa vrátili opäť na Slovensko, ako stredoškolák zažil svoju prvú veľkú platonickú lásku. „Volala sa Eva, ale nikdy som jej to nepovedal. Potom sme išli spolu na vysokú školu, ale ona neskôr odišla do Bratislavy a odvtedy sme sa nevideli,“ hovoril pred rokmi v rádiu. Keď dokončil gymnázium, vôbec nevedel, čo robiť. K herectvu sa podľa jeho slov dostal úplnou náhodou. Ak by sa v tej dobe rozhodol inak, dnes by bol možno ochrancom prírody.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
