Legendárny chatár Petras: Pred jedným tatranským zvieraťom mám väčší rešpekt ako pred medveďom

Ako vnímate súčasných návštevníkov Vysokých Tatier? Prichádza nás stále viac. Prináša to so sebou aj viac problémov? 

V Tatrách je to rovnaké, ako všade v našej spoločnosti. Deväťdesiat percent ľudí, a možno aj viac, vie ako sa správať v prírode a klobúk dole pred nimi. Hlavne čistota sa tu veľmi zlepšila. Kedysi popri chodníkoch ležali kopy odpadu, dnes prázdnu fľašu či papier vidíte len ojedinele. Ale sú aj takí návštevníci, ktorí sa nevedia spratať do kože a asi celkom dobre nerozumejú pojmu demokracia. Myslia si, že pre nich žiadne pravidlá neexistujú ani vo vysokohorských podmienkach.

Myslíte na tých, čo napriek výstrahám a zákazom chodia mimo vyznačených chodníkov, sú hluční a nechávajú po sebe odpadky? 

Presne o tých hovorím. No v poslednom čase nám stále viac starostí robia aj psičkári, ktorí na túrach nechávajú voľne pustených psov a exkremety neodnášajú so sebou. V zime sú to zasa niektorí skialpinisti. Aj tu, v okolí našej chaty, jazdia šialenou rýchlosťou a sťažností na nich máme stále viac. Bolo by potrebné urobiť aj s týmto poriadok a zaviesť nejaké pravidlá.  

Stáva sa niekedy, že turisti od Vás potrebujú aj pomoc a z chatárov sú zrazu záchranári? 

My nemôžeme suplovať horskú službu, ale ak niektorí návštevníci potrebujú radu alebo informáciu, tie im vždy radi poskytneme. Toto leto sme mali aj dva prípady, keď sme sa postarali o turistov, než prišla horská služba. Dali sme im čaj, prikrývku, uložili ich, aby v pokoji vyčkali na odbornú pomoc. Viete, v Tatrách človek človeku pomáha automaticky, ani nad tým nepremýšľa. Kedysi dávno som pomohol turistke, ktorá si zlomila pri vodopáde nohu a jej manžel sa mi chcel odvďačiť peniazmi. To ma strašne zarazilo a rázne som to odmietol. Na horách si ľudia pomáhajú z lásky k blížnemu a nezištne.

Veľkou témou Slovenska sú medvede. Akú máte s nimi skúsenosť Vy? Spôsobujú aj v okolí Rainerovej chaty problémy? 

Článok pokračuje na ďalšej strane: