Potraviny nevyhodia, ale venujú ľuďom v núdzi. Slovenský reťazec ukazuje, že príroda sa dá zachrániť ľahko
Našu planétu neničí len priemysel a konzumný životný štýl, ale aj naše každodenné rozhodnutia a návyky. Tie však môžeme zmeniť.
„Zem sme nezdedili od našich predkov, máme ju požičanú od našich detí.“ Známe indiánske príslovie skvele vysvetľuje, čo je to udržateľnosť, o ktorej sa veľa hovorí, no nie každý jej rozumie. Našej planéte sa pritom dá pomôcť jednoducho - dokážeme to aj my sami, prípadne sa vieme inšpirovať obchodnými reťazcami, ktoré sa usilujú zmierniť svoj dopad na životné prostredie. Príkladom ide obchodný reťazec Tesco, ktorý v tomto ohľade za posledné roky dosiahol pozoruhodné úspechy.
Stravovanie ako veľká ekologická záťaž
Plytvanie potravinami je zodpovedné za 10% globálnych emisií skleníkových plynov. Ak by sme ho premenili na krajinu, bola by tretím najväčším znečisťovateľom planéty hneď za Čínou a USA. To je dôvod, prečo sa nevyhnutná životná filozofia našich starých mám „jem to, čo je, nie to, na čo mám práve chuť“ stala heslom dnešných ekologicky orientovaných ľudí. A vedie to aj k tomu, že obchodné reťazce ako napríklad Tesco potraviny, ktoré sa nepredali, ich namiesto vyhodenia radšej daruje charite. Na tento účel dokonca vytvorili mimoriadne efektívnu aplikáciu.
Množstvo emisií, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie, sa vyprodukuje nielen pri výrobe potravín, ale tiež pri ich preprave. Našej Zemi naozaj pomáha, ak uprednostňujeme lokálne a sezónne čerstvé potraviny. Ďalším plusom nielen pre planétu, ale aj pre zdravie je, ak je náš jedálniček zložený prevažne z potravín rastlinného pôvodu.
Energia a doprava
Nie náhodou sú skleníkové plyny a oxid uhličitý najviac skloňovanými pojmami našej pohodlnej doby. Dnes niet pochýb o tom, že znižovanie týchto emisií je nevyhnutnosťou, ak chceme spomaliť rapídne otepľovanie planéty. Po priemyselnej výrobe sa najviac emisií na Slovensku vyprodukuje v doprave a pri výrobe energie. Toto si uvedomujú aj mnohé spoločnosti, ktoré sa snažia o významné znižovanie emisií. Ako prvé energeticky zavádzajú úsporné opatrenia (LED osvetlenie, využívanie fotovoltiky a obnoviteľných zdrojov energie). Druhým najčastejším krokom sú racionalizačné opatrenia pri preprave.
Zníženie emisií o takmer 70%
Spoločnosť Tesco niekoľko rokov v rámci projektu pre udržateľnú budúcnosť pravidelne informuje odborníkov aj verejnosť, čo všetko v obchodoch realizujú pre znižovanie dosahov klimatickej zmeny. „Chceme ísť príkladom a inšpirovať našich dodávateľov, ale aj zákazníkov, aby sa vo svojom každodennom živote rozhodovali s ohľadom na životné prostredie,“ hovorí Michaela Lehotská, manažérska spoločenskej zodpovednosti Tesca na Slovensku. Sieť obchodov s potravinami za posledných sedem rokov na Slovensku znížila svoje emisie o obdivuhodných 67 %. Od minulého roka je dokonca odmeňovanie riaditeľov čiastočné naviazané na to, ako sa spoločnosti darí dosahovať výsledky v oblastiach ako klimatická zmena či plytvanie potravinami.
Najlepší obal, žiadny obal
Vraví sa, že najlepší obal je žiadny obal. Teda, odhliadnuc od uhorky, ktorá sa podľa obchodníkov nekazí, keď je zabalená. „Vďaka kúsku tenkej fólie vydržia uhorky svieže aj 14 dní. Bez nej by sa rýchlo pokazili a veľká časť zeleniny by skončila v potravinovom odpade,“ vysvetľuje Michaela Lehotská. Šalátové uhorky nájdete v obchodoch aj bez obalu, keď sú vypestované lokálne a ich distribúcia je rýchlejšia. Zabalené sú mimo sezóny, keď o nich majú zákazníci stále záujem a dovážajú sa zďaleka.
Na Slovensku sme sa významne ekologicky posunuli vpred aj vďaka zálohovému systému plastových fliaš a plechoviek. Tieto obaly sa dajú opakovane recyklovať a používať, pričom sú dôsledne triedené a neznečistené v kontajneroch. Ústretovým krokom voči planéte sú aj sklenené obalové materiály alebo papier bez farebnej potlače.
Bylinkové záhony v supermarketoch
Vďaka čerstvým bylinkám sa dá aj jednoduchá cestovinová či zemiaková večera pripraviť vždy inak a chutne. Touto myšlienkou sa inšpirovala sieť holandských supermarketov Albert Heijn a v spolupráci s dizajnovou agentúrou studiomfd pripravili pre zákazníkov na predajniach bylinkové záhony. Spestrili ponuku čerstvých korenín a zároveň veľmi efektívne znížili objem plastového odpadu, ktorý vzniká pri balení byliniek. Zákazníci si totiž v týchto supermarketoch sami natrhajú voňavé lístky a vetvičky. Pestovanie vlastných byliniek je tiež dobrou alternatívou, ako mať vždy po ruke čerstvé a ekologické dochucovadlo.
„Plast“ zo skleníkových plynov
Dobrou správou je aj nedávny objav kalifornskej spoločnosti Newlight. V našej dobe plastovej vyvinula materiál, ktorý sa vyrába zo skleníkových plynov. Odbúrateľný biomateriál s vlastnosťami plastu s názvom AirCarbon vzniká pôsobením mikróbov, ktoré premieňajú zachytený uhlík, vzduch a metán. Masové využívanie tejto alternatívy plastu by mohlo pomôcť k výraznému zmierneniu klimatickej zmeny. Významne totiž prispieva k dekarbonizácii módneho a obalového priemyslu, ktoré vo veľkom využívajú nerozložiteľné a ťažko recyklovateľné plasty.
Ekologické oblečenie
Ako a kde bol produkt vyrobený sú kľúčové informácie, pokiaľ chceme v obchodoch kupovať udržateľné výrobky. Často ich označujú aj ekologické certifikáty. Kým nápisy BIO a EKO si dnes môže na svoj produkt napísať hocikto, získanie certifikátu je náročný proces. Vďaka certifikátom zistíte, či sa pri výrobe konkrétnych výrobkov spotrebovalo menej vody, prípadne či nezaťažujú prírodu zbytočnými chemikáliami. Skratky certifikátov uvedených na výrobkoch sa dajú jednoducho overiť na internete. Zodpovedné spoločnosti a predajcovia zákazníkom ponúkajú takéto certifikované produkty vyrábané s maximálnym ohľadom na životné prostredie.
Príkladom môže byť sortiment oblečenia v Tescu, ktoré sa vyrába z ekologických materiálov. „Značka F&F je medzi našimi zákazníkmi obľúbená a v rámci nej ponúkame až 51 % udržateľného oblečenia označeného Made Mindfully,“ hovorí Michaela Lehotská z Tesca. Miesto, kde bol produkt vyrobený, vám zasa naznačí, koľko emisií vzniklo len pri jeho preprave. To je dôvod, prečo sú lokálne výrobky ekologickejšie.
Posúvanie nenoseného oblečenia je vítaný zelený trend
Slováci konečne odhadzujú zábrany, čo si kto pomyslí. Už aj v lepšie situovaných rodinách mamičky vďačne prijímajú darované oblečenie, hračky a knihy. Kolegyne si medzi sebou v práci vymieňajú tašky s oblečením, ktoré im v šatníku iba stálo. Koncept „wear and share“, teda „nos a zdieľaj“, má pritom nielen úžasný ekologický efekt, ale tiež finančný. Zdieľanie nenoseného oblečenia medzi priateľmi a kolegami je výborným príkladom udržateľného a pre planétu šetrného správania.
Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Tesco.