Vrátil sa v troške popola. Maja Velšicová prežila vlastného syna, zostal jej posledný recept na šťastie
Keď jej syn tragicky zomrel, mala výčitky svedomia, že mu nebola nablízku.
„Bol plný odhodlania podstúpiť v živote aj nemožné, spriadal stále nové plány a teraz ho mám tu. Vrátil sa mi v troške popola,“ takto pred dvoma rokmi spomínala Maja Velšicová na tragickú smrť svojho syna Borisa, ktorý nečakane zomrel za volantom v Spojených štátoch amerických. Jeho smrť si herečka, speváčka a moderátorka dlho vyčítala a hľadala dôvod žiť a silu postaviť sa opäť na javisko. A zdá sa, že sa jej to napokon podarilo. Hranie jej totiž aj dnes pomáha prekonávať žiaľ a stratu milovaného syna. Ako sama vraví, keď pracuje, je šťastná.
Mama chcela úradníčku, osud rozhodol inak
Rodáčka z Partizánskeho oslávila v máji už 87 rokov a hoci sa vek dámy vraj prezrádzať nemá, u Majky, ako ju všetci dôverne oslovujú, urobíme výnimku a informujeme o ňom s obdivom a úctou.
Podľa vlastných slov bola už od narodenia spoločenský typ, mala rada ľudí, a aj to ju možno neskôr nasmerovalo k umeleckej dráhe. A hoci sa ešte ako mladé dievča dostala do miestneho súboru, Majkini rodičia mali úplne inú predstavu o jej budúcej kariére. „Mamička chcela mať zo mňa bankovú úradníčku, ale keď vám je niečo v živote súdené, osud vynaloží neuveriteľnú silu, aby vás k tomu posunul,“ zaspomínala si herečka v rozhovore pre portál nitranoviny.sk.
Tak sa stalo, že Majka išla za birmovnú mamu svojej neterke a vedľa nej kľačal v kostole Janko Rybárik. Bol to herec, starší od nej asi o tri roky, ktorý neskôr pôsobil v Nitre v divadle. „Zverila som sa mu, že by som chcela študovať na Vysokej škole múzických umení," spomínala pani Majka. Janko navrhol, že jej pošle podklady, ona nech sa pripraví a príde na skúšky. A tak sa aj stalo.
Láska z Tatra revue
Majku na školu prijali a počas štúdia začala vystupovať v Tatra revue. Za honorár sa tam objavovala už v druhom ročníku herectva. Tatra revue bol v tom čase kultúrny fenomén, legendárny kabaret, ktorý vznikol v roku 1930 v bratislavskom hoteli Tatra. Bolo to vyhľadávané miesto s francúzskou reštauráciou a kaviarňou s hudobnou produkciou.
„Už v tom čase české noviny písali, že: ‚Tohle Praha nemá.‘ Tatra revue bol dôležitý a špecifický prvok v kultúrnom živote. Vystupovali v ňom krásne tanečnice, takže páni sa mali na čo pozerať, i najlepší speváci tej doby,“ zaspomínala si umelkyňa pre týždenník Život.
Bol to zrejme osud alebo možno len obyčajná náhoda, no v Tatra revue stretla mladá študentka muža, s ktorým napokon prežila celý svoj život.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
