Keby som ho nemala, bola by som sama. O babičku Agnes sa stará iránsky utečenec, ktorému hrozila poprava

Amira kritizujú, že mu ide len o jej majetok. On tieto reči už nerieši.
Agnes sa narodila v Sasku v roku 1920. V čase, keď končila pandémia španielskej chrípky, v roku, v ktorom Versaillská zmluva oficiálne skončila prvú svetovú vojnu. Amir sa narodil v roku 1993 v Iráne, kde sa rok po roku cítil menej bezpečne. Dve osoby, ktoré na prvý pohľad nič nespája, sú dnes najlepšími priateľmi a svojím príbehom dokazujú, že na veku ani pôvode vôbec nezáleží, ak ľudia zostávajú ľudskými.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/watch/?v=677105533940707
Hrozila mu poprava
Ako informoval Deutschlandfunk Nova, Amir Farahani v roku 2019 utiekol z Iránu pre svoje politické presvedčenia a sexuálnu orientáciu. V krajine, kde popravujú gejov obesením a deti vystavajú elektrickým šokom, nevidel žiadnu svetlú budúcnosť.
Vedel, že v Iráne, kde je homosexualita zakázaná a jeho trestný zákonník výslovne kriminalizuje sexuálne správanie medzi osobami rovnakého pohlavia, by bolo len otázkou času, kedy by bol jedným z odsúdených na smrť. Odletel do Berlína, kde si ale nedokázal nájsť ubytovanie, až jedného dňa narazil na inzerát od vtedy 100-ročnej pani Agnes.
Od začiatku mu dôverovala
Pôvodne hľadala ženu, ktorá by s ňou žila a pomáhala jej s každodenným životom. Na pohovor k nej prišlo 22 žien, no jeden telefonát mala aj od muža – hlas patril Amirovi. „Prečo prijímate iba ženy? Myslím, že by som to mohol robiť aj ja,“ povedal jej Amir, ktorý sa v Berlíne začal učiť za opatrovateľa. Ako prezradila Agnes pre Berliner Zeitung, mladý muž na ňu hneď zapôsobil a vybrala si práve jeho. Dohoda bola jasná – u Agnes môže žiť zadarmo, na oplátku jej bude pomáhať v každodennom živote.
„Obdivujem Agnesinu odvahu nechať so sebou žiť cudzinca. Od začiatku mi dôverovala,“ priznal Amir, ktorého mnohí v komentároch kritizujú, že mu ide len o jej majetok.
Článok pokračuje na ďalšej strane: