Ničil ju režim aj neľudský tréner. Najlepšia gymnastka všetkých čias sa dostala na slobodu v poslednej chvíli
Až odtajnené zväzky štátnej polície ukázali, čím všetkým si Nadia Comaneciová v mladosti prešla.
„Dievčatá mali na lícach jazvy od jeho prsteňov,“ informoval. Jeho správy o šikane však nikoho nezaujímali. Karolyi mal predsa výsledky, čo bolo hlavné. Jeho tréningy boli šesť dní v týždni a trvali osem hodín. Podrobne sledoval hmotnosť každého gymnastu a ak mal pocit, že je niekto ťažký, jedla sa už nedočkal. Bulímia bola v jeho tíme samozrejmosťou.
„Nebudeš jesť nič iné, len čerstvý vzduch. Ale len jedno sústo, lebo z dvoch by si bola tučná,“ vravel mladým dievčatám. Karolyi ignoroval všetky rady a usmernenia lekárov či dietológov. Ak mal niekto z nich problém s jeho postupmi, tak ho prepustil. Gymnastky museli trénovať a súťažiť aj vtedy, keď boli choré, dokonca aj so zraneniami či zlomeninami. Slovo chvály či povzbudenia počuli len v situácii, keď nimi potreboval manipulovať.
Obklopení agentmi
Jeho tím krátko pred olympiádou v roku 1976 v kanadskom Montreale napísal na trénera a jeho praktiky sťažnosť Ústrednému výboru Rumunskej komunistickej strany. Karolyiho označili za muža bez duše a človeka, ktorý je schopný ich aj zabiť. Samých seba označovali ako jeho otrokov. Bez toho, aby to niekto vedel, súčasťou oficiálnej delegácie v Montreale bolo aj päť tajných dôstojníkov Securitate. Odpočúvali jeho izbu aj každú izbu kohokoľvek zo súťažného tímu.
Nadia Comaneciová mala na olympiáde 14 rokov, ale prepísala svetové štatistiky. Z podujatia si odniesla päť medailí, z toho tri zlaté. Na bradlách sa stala vôbec prvou v histórii, ktorá si odniesla plné hodnotenie 10. Na niečo také neboli pripravení ani rozhodcovia, ani organizátori, keďže výsledková tabuľa dokázala zobraziť iba 9,99, preto sa po jej čísle objavilo skóre iba 1,00.
Na desiatku neboli pripravení
„Odrazu to hrozne zahučalo z tribún práve vo chvíli, keď som si hovorila, že by to mohlo byť tak 9,90. Otočila som sa k tabuli a na nej svietilo 1,00. Čože? Pozrela som nechápavo na ostatných z nášho družstva. A potom som si uvedomila – je to správne. Tabuľa nebola pripravená na známku 10,00. Nebolo tam dosť miesta pre štyri čísla,“ spomínala neskôr pre televíziu BBC.
Desiatku videla v Montreale ešte šesťkrát, stala sa z nej svetová hviezda a sláva znamenala ešte väčšiu stratu súkromia. Pre prezidenta Ceausescu bola ona a medaila víťazstvom komunizmu, Securitate sledovali každý jej pohyb. Nielen preto, aby ju náhodou niekto neodniesol, ale aj aby mali istotu, že sa v zahraničí nebude snažiť ostať.
Nedocenená a uväznená
Článok pokračuje na ďalšej strane:
