Na mesiac sa zavreli do jaskyne a testovali 28 hodinový deň. Nezvyčajný experiment vedcov vyriešil záhadu
Vedcov zaujímalo, či 24-hodinový deň vychádza iba zo zvyku.
Tretinu dňa v posteli, tretinu v práci a zvyšok času venovať vlastným aktivitám. Dvadsaťštyrihodinový deň dnes považujeme za samozrejmosť, ale nebolo to vždy tak. Vedcov na začiatku minulého storočia trápila otázka, či 24-hodinový rytmus, v ktorom sa strieda spánok a bdenie, vychádza zo zvyku, alebo máme skutočne takto nastavené telesné hodiny.
32 dní v jaskyni
Odpoveď na túto otázku sa rozhodol v roku 1938 priniesť výskumník spánku Nathaniel Kleitman, ktorý sa podujal otestovať, ako by si telo zvyklo na deň s 28 hodinami. Do výskumu zapojil aj svojho študenta Brucea Richardsona.
Na výskum potrebovali ideálne podmienky, ktoré by úplne popierali tie, na ktoré sme si na zemi zvykli a nabádajú nás k spánku. Hľadali miesto, kde by sa teplota vzduchu nemenila a zároveň bolo schované pred denným svetlom. Len tak by si ľudia neuvedomovali, kedy je deň a kedy noc. Nuž a práve také ideálne miesto našli.
Starostlivo rozplánovaný deň
V Mamutej jaskyni, ktorá bola 20 metrov široká, 8 metrov vysoká a nachádzala sa 42 metrov pod zemou. V jaskyni bolo konštantných 12 stupňov Celzia. Dvadsaťosem hodín trvajúci deň si starostlivo rozčlenili na 9 hodín spánku, 10 hodín práce a 9 hodín voľnočasových aktivít.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
