Čakala pusu v daždi, ktorá neprišla. Bojovníčka Lucia Szabová sa pri spomienke na prvé rande už iba smeje

Potrebovali sme sa presťahovať a ja som v podstate prišla o sponzorov, o ten príjem, keďže som sa živila zápasením. V priebehu pár mesiacov som ako keby stratila prácu a musela som si nájsť niečo nové. A ešte dokončiť školu. Chodila som brigádovať, konkrétne upratovať, a robila som súkromné tréningy.

Chcel som sa vás opýtať, ako vás zmenilo materstvo, ale na to ste mi už aj odpovedali...

Materstvo ma zmenilo veľmi, lebo som sa o sebe dozvedela aj nepríjemné veci – že dokážem byť podráždená aj nervózna, čo som predtým nebývala, lebo som stále mala čas na seba. A zrazu som ho nemala. Takže to ukázalo aj tie slabšie a škaredšie stránky. Ale zároveň ma to posilnilo, pretože aj v tom nepohodlí sa stále viem niekam posúvať a pracovať na sebe.

Predpokladám, že v tomto všetkom je vám oporou aj partner Andrej. Ako ste sa spoznali?

My sa poznáme už z toho prostredia thajského boxu skoro päť rokov, ale nikdy sme sa nejako nerozprávali, respektíve. neviedli debatu. Ale keď som odišla na sústredenie do Švédska, tak mi zrazu napísal a začali sme si vymieňať správy. A keď som sa vrátila, tak sme sa prvýkrát stretli, odvtedy nám bolo spolu dobre a nejak sa to rozvinulo až do vzťahu. Bolo to také spontánne, lebo ani jeden sme od toho nemali nejaké očakávania. (úsmev)

Naše prvé rande bolo dosť vtipné. Pršalo, on ma odviezol domov a ja som tak nejak čakala, že bude pusa, ale nebola, čiže som bola sklamaná. Tak som si myslela, že z toho nič nebude, asi sa mu až tak nepáčim alebo čo. A potom som sa dozvedela, že on si v hlave povedal, že mi nedá pusu na prvom rande, tak mi ju proste nedal. Dostala som ju až na druhom. (smiech) Ale aj tak to bolo super. Podľa mňa ma chcel prekvapiť.

Vtedy akurát začala korona, takže to bolo také, že sme stále chodili venčiť psa, na prechádzky. Ako dôchodcovia. (úsmev)

Spomenuli ste, že je tiež thajský boxer. Vy ste tiež začínali v tomto bojovom odvetví, nechýba vám to? Predsa len, boli ste majsterkou Slovenska...

Nechýba mi to. V MMA sa cítim oveľa lepšie, je to komplexnejšie a zaujímavejšie.

Ako ste sa pripravovali na návrat do klietky, ktorý sa uskutoční už 7. októbra? Bolo ťažšie naskočiť znovu do toho tréningového rytmu po tehotenstve a vzhľadom na to, že sa musíte starať o synčeka?

Bolo ťažké zladiť sa s tými tréningovými časmi, aby malý mal nejaký režim a aby ho mal kto postrážiť, keď idem trénovať. Samozrejme, aj podať nejaký výkon na tréningu, keď sú dva za deň. To je tiež náročné.

Máte nejaký režim prípravy?

Nemôžem úplne povedať, že by som v tom mala úplne nejaký systém. Často si tie tréningy dohadujem deň či dva dopredu, občas mi niekto napíše, že príde-nepríde... Keď sa niekedy dohodnem s nejakou babou, že príde na sparing a deň predtým mi neodpisuje, tak si niečo zháňam narýchlo, takže z tohto hľadiska je to komplikované. A ani ja sa tiež neviem úplne prispôsobiť – keď môžem, občas niekam vycestujem. Ale je to skôr také, že všetko si plánujem tri-štyri dni dopredu a podľa toho idem. Nie je to pravidelné, je to taký môj chaos a zatiaľ to nejako funguje. 

Časom by som bola rada, keby do toho vošiel systém, ako som mala predtým, lebo som trénovala aj trikrát za deň a všetko som mala dopredu naplánované. Vedela som, kedy a aký tréning mám a sedelo mi to.

A teraz len vstupy do rádií, rozhovory a popritom sa vôbec nedá nič robiť. 

Ale dá, dá sa. (smiech) Ale povedala by som, že teraz trénujem efektívnejšie. Snažím sa do každého tréningu dať maximum a keď mám hodinu čas, tak ho využijem naplno.

Poďme však späť k veľkému návratu. Čo od neho očakávate? Predsa len, v profesionálnej MMA kariére ste boli neporazená.

Nič. Predtým, keď som mala zápas v apríli (pozn. redakcie – Lucia Szabová si ako tréning pred návratom dala duel v thajskom boxe, ktorý prehrala), mala som od seba prehnané očakávania, že jednoducho vyhrám. Brala som to ako samozrejmosť a tým pádom som možno trošku podcenila svoju súperku. Myslela som si, že budem taká, ako v poslednom zápase, ale to asi bolo dosť naivné si myslieť.

Teraz si hovorím, že nebudem čakať nič, pôjdem do toho na sto percent, ukážem, čo je vo mne a uvidíme, či to bude stačiť. Dúfam, že ten zápas bude stáť za to. A hlavne si to chcem užiť, lebo teraz bolo také obdobie, že utrpenie. (úsmev)

Máte nejaké profesionálne plány do budúcnosti? Prípadne sny, ktoré by ste si chceli splniť?

Chcela by som sa naplno vrátiť do zápasenia MMA, byť na tej ceste a čo prinesie, to prinesie. Ak by som povedala, že mojím cieľom je ísť do UFC, asi to nie je úplne pravda, nie je to pre mňa priorita. Chcem zápasiť a vyhrávať. Keď sa tam dostanem, tak super, keď nie, aj tak super.