Slováci môžu byť na seba hrdí, sme čoraz zelenší. Príkladom idú v Kauflande, kde sa nič zbytočne nevyhodí

Nepoľaviť! Takýto je odkaz ekológov a environmentalistov všetkým Slovákom. Triedením a využívaním odpadov sa posúvame k zeleným krajinám Európy. Pozitívny vývoj víta aj environmentalista Marek Brinzík a pripomína: „Stále to môže byť lepšie, ak ľudia budú triafať svoj odpad do toho správneho kontajnera.“

Inšpiráciou v tomto smere môže byť reťazec Kaufland, ktorého zamestnanci sú pri triafaní odpadom naozaj presní. Vďaka inováciám a separujúcim zamestnancom tam zrecyklujú takmer všetok odpad, čo vytvoria. V číslach je to ohromných 94% opätovne využitého vlastného odpadu. „Dôležité je, že si naši zamestnanci návyky okolo triedenia prinášajú aj do svojich rodín a do svojho okolia,“ hovorí o pridanej hodnote projektu Zero Waste v Kauflande jeho vedúci Ivan Bosák a priznal, že triedenie vylepšoval aj vo svojej domácnosti. „Deti sú ochotnejšie dôsledne triediť, keď som im vysvetlil, ako sa dá odpad využiť,“ dodáva manažér Bosák.

Veríte aj vy najväčšej smetiarskej fáme?

Napriek dlhoročnej kampani, na Slovensku stále veľa ľudí pochybuje o užitočnosti triedenia. Zrejme ste už aj vy počuli reči od známeho, ako jeho známy pracuje u smetiarov a tam vidí, že sa vytriedený odpad mieša a končí v spaľovni či na skládke. „Toto je najsilnejšia fáma, s ktorou sa stretávame pravidelne. Je to zároveň najčastejší komentár na sociálnych sieťach pod príspevkami o triedení odpadu,“ hovorí environmentalista Marek Brinzík z organizácie zodpovednosti výrobcov, ktorá financuje triedený zber vo vybraných samosprávach a zároveň dozerá na plnenie recyklačných cieľov. Marek Brinzík pripúšťa, že k zmiešaniu vytriedeného odpadu môže dôjsť. „Takýchto prípadov je extrémne málo a stávajú sa naozaj výnimočne. Môžem povedať, že dnes všetko, čo sa dá zrecyklovať vďaka triedenému zberu, putuje naozaj k recyklátorovi,“ vysvetľuje environmentalista, prečo netreba dôsledné triedenie odpadu podceňovať.

Vedúci projektu Zero Waste v Kauflande Ivan Bosák priznáva, že aj oni bojovali so skeptickým prístupom ľudí. „Najväčšou výzvou bolo motivovanie a zapojenie zamestnancov do triedenia. Kolegovia chodili na filiálky a na odborných školeniach vysvetľovali ako správne separovať jednotlivé druhy tovarov a aký úžitok z toho spoločnosť má,“ hovorí Ivan Bosák. Vlnou nevôle sa našťastie nenechali odradiť.

Pred šiestimi - siedmimi rokmi bolo Slovensko na chvoste, na druhom alebo treťom mieste od konca (prieskum Eurostat), v miere triedenia a recyklácie komunálneho odpadu. „Dnes sme priemerom medzi krajinami EÚ a triedenie a zhodnocovanie kuchynského biodoapadu (na Slovensku bol zavedený minulý rok) nás môže posunúť medzi najekologickejšie krajiny v únii,“ tvrdí s optimizmom environmentalista Marek Brinzík.

Zopár príkladov ako sa to dá

Ekologickou mantrou našej generácie by mali byť tri heslá: zamedzenie vzniku odpadu, recyklovanie a opätovné použitie. Kriticky sme napríklad prijímali zálohový systém. Čas ale ukázal, že vďaka nemu veľmi efektívne využívame materiál z plechoviek a nápojových pet fliaš. „V tomto sa môžeme od vás učiť,“ okomentoval Ondrej, kamarát z Čiech, naše napomenutie, že u nás sa plechovky z piva nestláčajú, ale vracajú do obchodu. Aj ďalšie plasty, ak sú čisté, dajú sa granulovať a opätovne využiť vo výrobe. Zhodnotiť sa dá tiež dlho problémový bioodpad. Ak je vytriedený, kompostuje sa alebo sa zváža do bioplynových staníc, kde sa z neho vyrába elektrina alebo teplo. „Dobrou správou je, že pribúdajú technológie na spracovanie odpadu. To čo sa včera nedalo recyklovať, len energeticky zhodnotiť, to sa dnes recyklovať dá,“ vysvetľuje Marek Brinzík.

Veľký podiel odpadu tvorí tiež papier a kartón, ktorý sa dá dobre recyklovať a spoločnosti s týmto odpadom dnes už obchodujú. „Ak vytriedený odpad dokážeme predať, znižujeme náklady, ktoré sme predtým s jeho odvozom a likvidáciou mali,“ vysvetľuje Gabriel Čuka a ako príklad uvádza drevené palety, za ktorých likvidáciu kedysi platili. „Dnes máme odberateľa, ktorý si poškodené palety sám odvezie a spracováva ich na drevotriesku, z ktorej vzniká nábytok a podlahové krytiny,“ dodáva riaditeľ prevádzky. Časť paliet v skladoch nahradili sklápacími kovovými paletami, pretože v nich na fixáciu tovaru potrebujú menej fólie a sú trvácnejšie.

Nariadenia o odpade budú prísnejšie

Slovensko, ale aj celá Európska únia má s odpadom veľmi ambiciózne plány. Do roku 2035 by sa malo v rámci Európskeho spoločenstva recyklovať až 65% komunálneho odpadu. „Predpokladám, že sa ešte dočkáme firemných pretekov v tom, čo dokážu v tomto smere vylepšiť. Kto dokáže lepšie naložiť s odpadmi a viac znížiť ich produkciu,“ myslí si Marek Brinzík. Od budúceho roka bude povinné triedenie kuchynského oleja a o dva roky budeme na Slovensku povinne triediť aj textil. „To sú ďalšie desiatky tisíc ton odpadu ročne, ktoré už čoskoro vytiahneme zo zmesových kontajnerov a budú sa hľadať cesty ako ich zhodnocovať a opätovne využiť,“ vysvetľuje environmentalista Brinzík.

Na Slovensku máme podmienky na to, aby človek, ktorý chce dôsledne triediť odpad, nemal čo vyhodiť do zmesového kontajnera, myslí si environmentalista Marek Brinzík. V každej obci, od lazov až po veľké mestá beží triedený zber, v ktorom sa odovzdávajú plasty, nápojové kartóny (ľudovo „tetrapaky“), kovové obaly, sklo a po všetkých slovenských mestách sa zbiera už aj kuchynský bioodpad. „Žiaľ, realita je taká, že v zmesových kontajneroch stále nachádzame veľa dobre recyklovateľných vecí,“ neodpustil si poznámku o nedbalosti Slovákoch Marek Brinzík, ktorý sa pravidelne zúčastňuje analýz triedeného zberu. Veľké spoločnosti so svojou prísnou politikou triedenia a nakladania s odpadmi môžu byť inšpiráciou pre domácnosti. „Existujú ešte špecifické druhy odpadov ako polystyrén, väčšie kusy nábytku alebo nebezpečný odpad ako farby a nátery... Tie nosievam na zberný dvor, pretože do bežných odpadových nádob nepatria,“  dodáva environmentalista Marek Brinzík.

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Kaufland.