Otec mu vyčítal, že nebehá za ženami. Zdeňka Trošku pre jeho orientáciu vydierali, zachoval sa statočne

Keď sa ho pýtajú, ako je to možné, že vyzerá tak dobré, odpovedá s úsmevom: „Pretože ma doma netrápi žiadna žena.“ Obľúbený český režisér Zdeněk Troška ešte pred rokmi priznal, že svoju homosexualitu berie ako dar. „Mám iný pohľad na život. Snáď väčší nadhľad. Mám rád ľudí. Snažím sa im rozumieť, mám empatiu,“ vymenoval vlastnosti, ktoré nadobudol. Svoju hrdosť neskrýva ani napriek tomu, že ho za jeho orientáciu kedysi vydierali a že sa s pravdou nikdy nezmieril ani jeho vlastný otec.

Vo Francúzsku sa prijal taký, aký je

Vždy rád čítal, poslúchal rodičov, sedel v prvej lavici, miloval školu a z televízie sa učil francúzštinu. Jeho talent na jazyky si všimol aj riaditeľ gymnázia, ktorý mladému Zdeňkovi ponúkol štúdium vo Francúzsku, a tak sa rodák z juhočeskej dediny vydal do sveta. Naspäť sa vrátil o tri roky neskôr, a to už s maturitou vo vrecku. „Pri svojej dobrodružnej povahe som to bral ako výlet zvedavého chlapca niekam ďaleko,“ spomínal pre Jižní Čechy TEĎ.

Prečítajte si tiež: Mala zdravé dvojičky, milujúceho muža a utápala sa v alkohole. Evu Holubovú zachránil až Jan Kraus

Domov sa podľa jeho slov vrátil ako dospelý a úplne vyrovnaný mladý muž plný elánu. Práve vo Francúzsku, kde bola v tom čase uvoľnenejšia spoločnosť ako v Československu, si uvedomil, že viac nebude skrývať to, kým je. Svoju homosexualitu si podľa jeho slov uvedomoval už ako päťročný, no rodičom ju priznal až po návrate domov. Nebál sa, aj keď sa vrátil do socialistického Československa, kde bol homosexuálny styk trestným činom.

Mamičkina reakcia

„Mal som to šťastie, že som to o sebe vedel od detstva. Mal som síce stále nejaké kamarátky, ale nič nebolo. Chodili sme na rande, všetko bolo nevinné. Potom som si uvedomil, že sa mi skôr páči tento kamarát alebo tamten. Keď som dospieval, odišiel som do Francúzska. A Všetko, čo som mal v hĺbke duše schované, tam išlo von,“ spomínal pre iDNES.cz Zdeněk Troška, ktorý sa najskôr zveril svojej mamičke Růženě.

Článok pokračuje na ďalšej strane: