Mal len šesť rokov, keď pri tragédii prišiel o otca. Mariána Čekovského najviac zmenil nadpozemský zážitok
Čeky si dodnes pamätá na moment, keď sa domov z osudnej plavby vrátila iba mama.
Keď v podpalubí vypukol požiar, Čekovskí mali v aute všetky peniaze, ktoré si zarobili hraním na lodi a Mariánov otec ich išiel zachrániť. Späť sa už nikdy nevrátil. Čeky si dodnes pamätá aj na moment, keď sa domov vrátila iba mama.
Mať sestru je ako mať hrudu zlata
„Prišla domov a povedala iba, že otec je v nemocnici. A to nám nevedela ešte povedať, že vlastne otec už nežije,“ vravel. Dodnes spomína na priateľov, ktorí sa s ním hrali a smiali v časoch, keď ostatní okolo neho chodili po špičkách a plakali. Veľkou oporou mu bola najmä sestra Ľubica, dnes známa slovenská skladateľka, ktorá študovala aj na Kráľovskej hudobnej akadémii v Londýne.
„Marcel Forgáč mi raz povedal vetu – mať sestru, brata je mať hrudu zlata. A to platí, moja sestra mi bola vždy nápomocná, mali sme veľmi vyrovnaný súrodenecký vzťah. Vždy, keď bol problém, pomohla nám hudba. Aj otec bol hudobník, asi by bol na nás hrdý. Vtedy sme tušili, že sa na nás zhora pozerá, teraz to už aj naozaj vieme. Takže je to v poriadku,“ priznal po rokoch pre SME Marián Čekovský.
Prežil klinickú smrť
Sestra Ľubica zohráva úlohu aj v osudnom príbehu, keď ako 16-ročný vybral z garáže mamino auto a vydal sa 140-kilometrovou rýchlosťou práve za Ľubicou. Pri Humennom Čeky nezvládol riadenie, nabúral a tri mesiace ležal bez pohybu na nemocničnom lôžku. Podľa jeho slov prežil klinickú smrť a na ten pocit nikdy nezabudol.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
