Som rada, že sa nevyhodia. Betka v Tescu triedi potraviny, ktoré darujú slobodným mamičkám a dôchodcom

„V roku 2020 sme na Slovensku vytvorili 456 tisíc ton potravinového odpadu,“ píše vo svojej nedávnej správe analytička Eva Sadovská. V prepočte na jedného Slováka to je 83 kilogramov vyhodených potravín. Ak sa vyčítavo pozeráme na obchodené reťazce s preplnenými pultami, či reštaurácie, tak je to neprávom. Až 78 % tohto odpadu totiž vyprodukovali domácnosti, teda my - spotrebitelia. Potravinový odpad je nielen drahý špás, ale aj obrovský ekologický problém. Ak by vyhodené potraviny boli krajinou, po USA a Číne by boli tretím najväčším producentom skleníkových plynov na našej planéte.

Jedlo zachraňujú aplikácie

Svojich používateľov volajú záchranári jedla a vyzývajú ich, aby zdieľali fotografie porcií, ktoré zachránili pred vyhodením. Hovoríme o čoraz populárnejších aplikáciách, ktorých primárnym poslaním je šetriť jedlom. Príkladom takejto zabehnutej aplikácie je Too good to go, ktorú spustili v Európe v roku 2016 a funguje aj v susednom Rakúsku. Svojim používateľom umožňuje vyhľadať reštaurácie, pekárne a obchody s potravinami v okolí, ktoré ponúkajú tašky s potravinovými prebytkami (vždy ide o prekvapenie) za 3 až 5 eur. V taškách pritom bývajú potraviny za asi trojnásobok tejto sumy. Takéto nakupovanie potravín využívajú najmä študenti alebo ľudia s nižšími príjmami, ktorí potrebujú významne šetriť na jedle. Táto aplikácia sa rozšírila aj do amerických miest a jej spoluzakladateľka Lucia Basch tvrdí, že denne zachráni pred vyhodením na skládku až 300 tisíc porcií jedla. Podobne funguje tiež americká aplikácia Flashfood, ktorá umožňuje používateľom nakupovať potraviny po exspirácii za výrazne znížené ceny. Na podobnom princípe od jari na Slovensku funguje aplikácia Munch, ktorá prepája bratislavské prevádzky s nadbytočným jedlom. Tie každý deň prostredníctvom aplikácie za výrazne zľavnenú sumu ponúkajú jedlo, ktoré nestíhajú predať. Ak človek nie je vyberavý, k jedlu sa dokáže dostať s 50-% až 70-% zľavou.  

Sú špičkoví kuchári a varia z odpadu

Zaujímavým spôsobom propagujú šetrenie potravinami aj dvaja švédski kuchári z michelinskej reštaurácie. V prestížnej kuchyni dali výpoveň a otvorili si vlastnú prevádzku Spill, čo v preklade znamená mrhanie alebo odpad. Nie veľmi vábny názov reštaurácie veľmi  presne vystihuje filozofiu, s ktorou sa pár pustil do podnikania. Kreatívne a chutne varia zo surovín, ktoré iní považujú za odpad. „Potravinový odpad sa hromadí aj preto, že  regály u dodávateľov a v obchodoch musia byť plné. Niektoré kúsky končia v koši kvôli dátumu spotreby, ale pritom im nič nie je,“ povedal Erik Anderson, spolumajiteľ reštaurácie Spill v rozhovore pre agentúru Reuters.

Darované potraviny každé ráno dôkladne prezrú a odstránia pokazené nekonzumovateľné časti. Zvlášť opatrní sú pri darovanom mäse. Drvivá väčšina ich menu býva vegetariánska, keďže sa zelenina a ovocie vyhadzujú najviac. „Nechceme, aby sa dalo jedlo tak ľahko vyhadzovať. Chce to zmenu, no nie sme politici, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme príkladom,“ vysvetľuje Ellinor Andersonová, spolumajiteľka prevádzky Spill. Zdá sa, že ich odvážna snaha funguje. Hosťom sa u nich páči a pár kuchárov si plánuje otvoriť ďalšiu prevádzku s rovnakým konceptom. „Myslím si, že ľudí inšpirujeme, keď im ukazujeme,  čo sa všetko dá uvariť zo surovín, ktoré na prvý pohľad vyzerajú na vyhodenie,“ dodáva Erik Anderson.

Zásady neplytvania potravín v domácnosti

- Namiesto veľkých nákupov nakupujme radšej častejšie a menej. Predídeme tak tomu, že nám doma potraviny exspirujú. Zvyknime si plánovať nielen naše nákupy, ale aj to, čo si dáme na raňajky, obed  a večeru.

- Snažme sa zjesť najskôr to, čo je. Veľa jedla sa vyhodí, pretože uprednostníme to, na čo máme práve chuť. Do prípravy nového jedla sa nepúšťajme, kým máme v dózach v chladničke odložené nejaké porcie z predošlého dňa. 

- Potraviny správne skladujme. Najčastejšie vyhadzované pečivo a chlieb vydržia dlhšie vo voskovom vrecúšku. V igelitovom rýchlo splesnivejú. Peniaze za znehodnotenú zeleninu a ovocie ušetríme, ak ich budeme vhodne skladovať, veľa tipov na správne skladovanie rôznych druhov potravín ponúka aj reťazec Tesco.

Ekonomický a ekologický problém

Priemerný Slovák alebo Slovenka  vyhodia ročne zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur. Vyplýva to z nedávnej analýzy Evy Sadovskej z finančnej skupiny  WOOD & Company. Známa analytička pritom upozorňuje, že plytvanie potravinami nie je len ekonomický, ale tiež ekologický problém. „Práve potravinový odpad  je významným znečisťovateľom a tvorcom skleníkových plynov a to v prípade, keď sa nevytriedi a skončí na skládkach,“ hovorí analytička Eva Sadovská.

Podľa správy Svetového fondu na ochranu prírody z roku 2021 vyplýva, že až 40 % potravín, ktoré sú vypestované, vyprodukované a predávané skončia v koši. Buď sa znehodnotia pri transporte do obchodov alebo sa vyhodia ako nepredajné či nespotrebované. Potraviny, a najmä plytvanie, sú v súčasnosti veľkým globálnym problémom, pretože sa pri ich výrobe, preprave a tiež likvidácii vyprodukuje obrovské množstvo emisií. „Obmedzovaním plytvania a darovaním potravín sa Tescu podarilo ušetriť až 33 tisíc ton emisií, keďže sme cielene znížili potravinový odpad z 9 957 ton na 2 415 ton,“ vyjadrila v číslach ekologickú záťaž plytvania potravinami Mária Zerzanová, PR manažérka Tesca na Slovensku.  To je dôvod, prečo sa spoločnosť k šetreniu motivuje aj svojich dodávateľov.

Príkladom hľadania riešení v znižovaní potravinového odpadu je aj spolupráca reťazca so slovenským dodávateľom zeleniny spoločnosťou Zeleninárska. Do sortimentu zaradili obľúbené baby zemiaky na pečenie, ktoré inak zostávali na poliach. Tohto dodávateľa zeleniny Tesco tiež prepojilo s organizáciami, ktoré prijímajú nevyužitú zeleninu ako potravu pre zvieratá. Vďaka takejto spolupráci sa ušetrilo asi 100 ton odpadu. Podobne sa na svoje produkty pozerá aj ďalší dodávateľ Tesca, známy slovenský výrobca sortimentu potravín pre vegánov, spoločnosť Alfa Bio. „Prebytky či nepodarky využívame pri sekundárnej výrobe alebo ich v rámci cirkulárnej ekonomiky odovzdávame poľnohospodárom (prírodné hnojivá a pod.). Nič nevyhadzujeme a snažíme sa nájsť odbytisko,“ vysvetľuje Jakub Lunter, riaditeľ obchodného rozvoja tejto spoločnosti. 

Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Tesco Slovensko.