Deti pašovala v rakvách a v krabiciach od topánok. Irena zachránila z pazúrov nacistov 2500 životov
Každá záchrana dieťaťa, ku ktorej som prispela, len dáva zmysel mojej vlastnej existencii. Nie je dôvodom na slávu, hovorila Irena Sendlerová.
„Celý svet? Vari mi ten celý svet pomáhal pri záchrane detí? Keď som kráčala ulicami a plakala od bezmocnosti?“
Deti v krabiciach od topánok
V roku 1942 Irena pochopila, že musí pri záchrane detských životov urobiť ešte viac. Riskovala tak nielen svoj život.
Keď sa začalo schyľovať k likvidácii geta, vznikla v decembri 1942 na popud poľskej emigračnej vlády Rada pomoci Židom (tzv. Żegota) - ojedinelý fenomén európskych vojnových dejín. A Irena sa stala vedúcou detskej sekcie. V tieni blížiacej sa záhuby sa tak prihovárala rodičom, aby pristúpili na pokus o záchranu svojich detí.
Deti vyvádzali či vyvážali niekoľkými spôsobmi. Nemluvňatá a mladšie deti museli uspať, aby krikom ich fintu pred nacistami neprezradili. Vynášali ich v krabiciach od topánok či prehadzovali cez plot geta a potom ich prevážali v bedničkách pod sedadlami električky, ktorej vozovňa susedila s getom.
Irena do geta prichádzala vždy v prestrojení za zdravotnú sestru so sanitkou a väčšie uspané deti vozila von v rakvách ako zosnulé na týfus. Staršie deti potom so skupinou dostávali z tábora pomocou rozsiahleho systému kanalizačných stok. Na poľskej strane sa ich potom snažili umiestniť v rodinách či kláštoroch.
Nikoho neprezradila
Nebezpečného počínania si však predsa len v roku 1943 nacisti všimli a mladú Poľku zatklo gestapo.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
