Milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Na ikonickej fotke má pózovať Gusti zo Spiša
Drahá žena moja Mariška, tak stavjame Ameriku, písal v osudovej pohľadnici Gustáv Popovič z Vyšného Slavkova.
Gusti bol drevorubačom a tesárom z Vyšného Slavkova, malebnej dedinky kúsok za Levočou. Bol jedným zo státisícov Slovákov, ktorí sa so „šífkartou“ vybrali za oceán, aby v Amerike mozoľnatým odlúčením od domova zabezpečili rodinám na Slovensku lepší život.
Drahá žena moja Mariška, tak stavjame Ameriku
„Dedo bol v Spojených štátoch ‚stavac Ameriku‘ trikrát, raz bol v Kanade. Po návrate bol ‚rich man´ (bohatý muž), kúpil nejaké lúky, lesy a polia,“ spomínal pre SME Gustiho vnuk Ivan. Bol to práve on, kto sa dostal po Nežnej revolúcii do Rakúska a vo viedenskom nákupnom centre pri pohľade na známu fotografiu si uvedomil, že presne takú istú snímku majú doma v rodinnom albume v Kežmarku.
Po príchode domov ihneď utekal k rodičom, kde našiel starý album s klasickými čiernymi listami a dreveným obalom s obrázkom jeleňa. Vnútri našiel legendárnu fotografiu ako pohľadnicu. „Jemne som ju z albumu vytrhol, naši totiž fotky doň priliepali akýmsi ‚maglajzom‘,“ hovoril pre Život Ivan, ktorý zistil, že fotografiu poslal starý otec Gusti svojej manželke do Vyšného Slavkova na opačnom konci sveta.
„Drahá žena moja Mariška, tak stavjame Ameriku. Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti,“ napísal krasopisne po spišiacky Gusti, ktorý jednou vetou o sebe vytvoril legendu. „Keď som povedal našim, na akej slávnej fotke je náš dedo, otec povedal: Samozrejme, no a čo,“ spomínal Ivan.
Slovenská a írska verzia
Článok pokračuje na ďalšej strane:
