Dano drží dedovo auto pri živote celé desaťročia: Lacný Favorit je najlepší filter na namyslených ľudí

Tridsaťštyriročné vozidlo je nezmar. Stále má platnú technickú kontrolu.
Škoda Favorit bola kedysi dobrým pomocníkom v mnohých rodinách. Zatiaľ čo väčšina z nich ju časom vymenila za novší model, nájdu sa aj takí, ktorí sa tohto vozidla nechcú vzdať za žiadnu cenu. Jedným z nich je aj Daniel Krnáč, ktorý na svojho Favorita 135L nedá dopustiť.
Spomienka na deda
„Niekto si z detstva uchoval plyšákov, ja mám auto,“ začína svoje rozprávanie Dano. Na toto auto stál jeho dedo v rade ešte v roku 1991 dva týždne. Striedali sa tam so známym, až sa jeden kus ušiel aj starému otcovi. Dano je vášnivý autičkár a keď sa ho opýtate, kedy sa zrodila jeho láska k tátošom, vie odpovedať úplne presne. „Keď som mal päť rokov, dedo ma posadil na kolená a nechal ma otáčať volantom. Vtedy som šoféroval svoje prvé auto v živote,“ spomína mladík v rozhovore pre Dobré noviny. Dedko však o rok na to zomrel a Favorit sa dostal k jeho rodičom.

„Auto s nami absolvovalo tri cesty do Talianska a na každej sa niečo pokazilo. Prvý rok nám vyvrela voda, druhý vykoplo poistky, tretíkrát sa zasekol palivometer a došiel nám benzín. Zastali sme uprostred Rakúska na kraji diaľnice. Zhodou okolností tam stáli ďalšie dva pokazené Favority. Ich spoločná fotka skončila aj v rakúskych novinách,“ smeje sa Dano.
Žlté poťahy dnes ľutuje
Neskôr, keď si konečne urobil vodičák, mu bolo štrnásťročné auto stále k dispozícii. Nikto ďalší na ňom jazdiť už netúžil. Na rozdiel od spolužiakov, ktorým rodičia rodinné auto požičiavať nechceli, mal na čom trénovať svoje šoférske zručnosti. „V tom čase už bolo relatívne hrdzavé a po mesiacoch státia som ho musel vždy resuscitovať, čiže nabiť batériu, doliať vodu,“ hovorí Novozámčan.

Zatiaľ najväčšou životnou skúškou auta bolo prežitie šrotovného. Danovi sa však podarilo presvedčiť otca, aby nevymenil „staré za nové“. Namiesto toho ho nastriekal do pôvodnej bielej farby a vyleštil. „Bol taký pekný, že aj sused s jazdenou audinou závidel. Lesklo sa ako nakrémovaná plešina,“ spomína milovník svojho tátoša. Za nešťastné rozhodnutie považuje napríklad to, že svojmu Favoritu dal podsvietiť kľučky namodro a doprial mu žlté poťahy.
Článok pokračuje na ďalšej strane: