Expertka pre stratégie Eva Kováčová: Chcete dosiahnuť výnimočný úspech? Spravte niečo inak, ako doteraz

Hovorí sa, že ak chcete vyjsť na Mount Everest, poraďte sa s niekým, kto má výstup naň už za sebou. Ak snívate o práci v NASA, v Tesle, v Googli, na Marse alebo o vlastnej firme, aká tu nebola, mnohí „dobroprajníci“ vás z cesty za výnimočným plánom ochotne odradia.

Pre recept na úspech je Eva Kováčová esom v rukáve. Trikrát počas kariéry prijala plat, ktorý bol o tretinu nižší ako posledný. Aj vtedy, keď na deti ostala sama a občas hľadala haliere, aby im kúpila chlieb. Ako riaditeľka pre oblasť fúzií a akvizícií zastrešovala stámiliónové obchody pre jednu z najväčších farmaceutických spoločností so sídlom v Londýne, pre oblasť Európy, stredného východu, Južnej Ameriky a Afriky. Keď si prečítala rozhovor so slovenským vedcom, ktorý vynašiel technológiu na včasné a bezbolestné testy pre jedenásť typov rakovín, vykašľala sa na lukratívne ponuky a pol roka s ním pracovala zadarmo.

Život ako z filmového scenáru

Jej život pripomína tornádo. Osudové zmeny sa jej diali náhle, bleskovo a dokonale prevetrali jej dovtedajšie pohodlie. Na medzinárodný obchod ju v ére socializmu nevzali kvôli zlému kádrovému profilu. Vybrala si financie, a keď v druhom ročníku prišla možnosť študovať dva odbory súčasne, pridala si aj vysnívanú fakultu zahraničného obchodu. Ako druháčka na vysokej škole porodila. Promovala v termíne s ostatnými z ročníka. Po práci v logistickom centre IKEA a vo VUB leasingu nastal v jej živote ďalší zvrat. Rozviedla sa a starostlivosť o živobytie a o deti (7 a 3 roky) ostala na Eve.

Vtedy spravila prvý veľký krok. Prijala ponuku v poradensko – audítorskej firme PWC (Pricewaterhouse Coopers) napriek tomu, že štandardný nástupný plat bol o tretinu nižší, než mala dovtedy. „Pred podpisom zmluvy som vedela, že z príjmu nevykryjem náklady svojej rodiny. Cítila som však, že je to pozícia, ktorá mi otvorí nové dvere a obzory. Že za jeden rok  sa tu naučím toľko, čo by mi inde trvalo päť. Zistila som si, že spoločnosť dáva výborné možnosti kariérneho postupu a že po každom roku výrazne dvíha plat." Zamestnávateľ jej poskytol aj bezúročnú pôžičku, ktorú splácala, až keď jej zdvihli plat. A tak sa Eva vrhla do práce. Cez deň pracovala na auditoch, vo voľnom čase študovala kurzy potrebné ku práci. Aby uživila deti, po nociach robila preklady. Prvý rok bol extrémne náročný. Pred výplatou občas po šuflíkoch hľadala haliere, aby mohla kúpiť chlieb.

Keď sa úprimnosť (ne)oplatí

Po troch rokoch v PWC a ďalšom v Arthur Andersen jej kariéra vystrelila nahor závratnou rýchlosťou. Nasledovali pozície finančnej riaditeľky pre rôzne spoločnosti, až kým ju headhunteri ulovili pre farmaceutickú spoločnosť GlaxoSmithKline. Jej prvou úlohou bola fúzia medzi Glaxo Welcome a SmithKline Beecham na slovenskom trhu, ktorá sa na svetovej scéne už udiala.  Neskôr v rámci strednej Európy vyhľadávala nové lieky a doplnky, previedla ich všetkými  administratívnymi procesmi, aby sa dostali na náš trh. „V tíme sme boli traja, kolega z Litvy, z Maďarska a ja. Zistili sme, že zaostávame 20% pod plánom.“ Osemdesiat percent plnila Eva. Štval ju lážo plážo postoj oboch kolegov. Keď sa na porade so šéfom ozvala, úprimnosť jej „z reorganizačných dôvodov“ priniesla výpoveď.

Pád znamená novú šancu vstať

V tom čase už pokukovala po pozícii v Londýne. Deti boli samostatné, súčasný manžel prijal nápad, že bude domov lietať na predĺžené víkendy.  „Polroka som posielala 10 žiadostí denne.“ Odhaduje, že do Londýna smerovalo tisícosemsto listov a e-mailov. Odpovede prišli tri. Všetky na veľmi juniorské pozície. „Pochopila som, že ak chcem dokázať niečo nové, musím začať konať novým spôsobom. Ako hovoria Angličania: If we always do what we always did, we will aways get what we always got. Povedala som si, že musím spraviť niečo absolútne odlišne.“ Neodpovedať na neznáme ponuky, ale skúsiť šťastie vo firmách, kde ju už poznajú.

V tom čase vypísalo GSK ponuku na manažéra fúzií a akvizícií. „Nechcelo sa mi veriť, že vysnívanú pozíciu vypísala moja domovská firma, a dokonca v Londýne. Vedela som, že v britskej centrále na tomto oddelení pracuje kolegyňa, ktorú som poznala. Zdvihla som telefón, zavolala som jej a hovorím: Catherine, je mi to trápne, mohla by si sa však za mňa prihovoriť, aby ma pozvali  na interview? Nechcem nič viac, len nech mi dovolia prísť na konkurz.“

Pozvanie na osobný pohovor dostala. Nielen to. Spomedzi desiatok svetových finančných expertov sa Angličania rozhodli pre Evu.  Medzi jej prvé úlohy patril obchod v hodnote 30 miliárd amerických dolárov.  „Kvôli finančnej burze sme museli všetko zobchodovať v najvyššej tajnosti. Ani manželovi som nemohla naznačiť, na akej akvizícii práve pracujem.“ V nasledujúcich rokoch pripravovala niekoľko ďalších stomiliónových obchodov a zriaďovala spoločný podnik (joint venture) medzi GSK a Novartis v regióne Európy a Latinskej Ameriky. Keď jej v roku 2017 skolabovala mama na Slovensku, na deväť mesiacov prestala pracovať.

Konajte bleskovo 

Ako zanietená tanečníčka salsy priletela v jeden piatok na tanečný festival v Londýne, keď jej večer o desiatej zazvonil telefón. Headhunter s otázkou, či môže o desať minút prijať telefonické interview s jednou z najväčších private equity spoločností na svete. „Bola to práca snov, o ktorú sa pobilo 37 konzultantov z Európy.“ O 23.00 volal headhunter zas. Američania sa rozhodli pre Evu, V pondelok ráno letí z Zürichu do USA. „Odtancovala som salsa víkend, biznis oblečenie som vyprala sprchovým gélom v hotelovom umývadle a sušila fénom na vlasy.“ V pondelok ráno má byť v Zürichu. V utorok už pracovala na spoločnosti, ktorá mala vzniknúť odčlenením jednej divízie zo spoločnosti Johnson & Johnson v štyridsiatich šiestich krajinách Európy, blízkeho východu a Afriky. 

V jedno ráno sa, ako zvyčajne, začítala do aktuálnych správ na svojom notebooku. „Vyskočil na mňa rozhovor s mladým vedcom zo Slovenskej akadémie vied, ktorý spolu s kolegom vynašiel prevratnú technológiu na skorú diagnostiku 11 typov onkologických ochorení.“ Objavné technológie slovenských vedcov nadchli Evu natoľko, že sa ich rozhodla vyhľadať. „Napadlo mi stretnúť sa s nimi bez nároku na odmenu a poradiť im, ako získať prostriedky na ďalší výskum a uvedenie diagnostiky do praxe. Na vývoji technológie pracovali desať rokov. Patentovali si ju, založili firmu, no nejavil o nich záujem žiaden investor." Tri roky hľadali generálneho riaditeľa, ktorý by im pripravil obchodnú stratégiu a pomohol sa finančne postaviť na nohy.

Nadšenie prináša zisk 

O dva mesiace od prvej kávy sa Eva Kováčová stala generálnou riaditeľkou a partnerkou Glycanostics. Pol roka pracovali všetci na plný úväzok úplne zadarmo. Neskôr si mohli dovoliť, na Evine pomery, smiešny plat. Nadšenie a chuť do práce však čoskoro prinieslo prvé ovocie. „Podarilo sa nám získať investora, aj veľký európsky grant. Dnes je už na trhu prvý test na rakovinu prostaty. Spúšťame pilotnú prevádzku, zazmluvňujeme ambulancie urológov, pacienti sa už k nim môžu hlásiť na bezbolestný diagnostický test. Aktuálne dokončujeme poslednú fázu klinických testov na rakovinu prsníka, ktoré by mohli byť pacientkam k dispozícii už koncom roka 2023. Začíname pracovať na diagnostických testoch rakoviny pankreasu a pľúc.“

Stíchnite, Slečna Pochybovačná!  

Veľa šikovných ľudí si podľa Evy samo vytvára v práci aj v živote zbytočné prekážky. „Najčastejšie v podobe pochybností o vlastných schopnostiach a strachu, že zlyhá.“ Deštruktívnemu hlasu dala Eva meno. „Slečna Pochybovačná“. Tú svoju sa jej účinne podarilo  umlčať. „Možno ten hlas aj vo vašej hlave poznáte. V kľúčových momentoch sa prihlási o slovo a hucká vás, že to, čo máte v pláne, sa nepodarí, skomplikuje, pokazí. Nedávno som sa v Bruseli zúčastnila summitu Fóra ženských podnikateliek, ktoré zriadila eurokomisárka Maria Gabriel. Jeden zo spíkrov položil účastníčkam otázku, komu v kľúčových momentoch zavŕta v hlave slečna Pochybovačná a presviedča ju, že nie je dosť dobrá, dosť šikovná... V sále sedeli úspešné podnikateľky. Ruky hore zdvihla väčšina.“ 

Evina medzi nimi nebola.  „Pred pár rokmi som tú potvoru v sebe umlčala nadobro. Život nám prináša dosť prekážok na to, aby sme si v hlave vytvárali ďalšie navyše.“ Riadi sa psychologickým mechanizmom, ktorý poznajú aj profesionálni športovci. „Pri najmenšom zaváhaní si položím otázku: Čo najhoršie sa mi môže stať? Zhodnotím skutočné riziká, zistím, aké preventívne opatrenia potrebujem urobiť, aby sa najhoršie scenáre z mojej hlavy nestali. Namiesto strachu začnem okamžite konať."

Meniť prácu je v poriadku

„V začiatkoch kariéry nie je na škodu meniť každé dva-tri roky robotu. Každá pozícia vás niečo nové naučí, posunie vpred, ukáže nové obzory. Sama som to tak zo začiatku robila.  Za tri roky stihnete získať potrebné know-how, naučíte sa všetko potrebné, čo vám konkrétne prostredie môže dať.“

Užitočné psychologické techniky

Podľa Evy by sme sa mali neustále učiť a vzdelávať. Nielen v odbore, ale aj v psychológii, aby sme lepšie poznali samého seba a vedeli so sebou (nielen v krízach) efektívne pracovať. Psychologické techniky jej nejeden krát pomohli bezpečne zvládnuť krízové situácie, vyhrotené momenty, aj šikanu v Londýne. „Na druhý deň po tom, ako som nastúpila na vysnívanú pozíciu riaditeľky pre oblasť fúzií a akvizícii, ma novým kolegom predstavil môj bývalý a zároveň nový šéf, celosvetový riaditeľ pre stratégie. Hovorí: Toto je Eva, najlepšia finančná riaditeľka v regióne strednej Európy. Som rád, že prišla ku nám do tímu.“

Kolegyňa z USA, ktorá zastávala pozíciu na Evinej úrovni, jej od tej chvíle znepríjemňovala každú chvíľu v ofise. „V deň, v ktorý prišla pochvala od šéfa, spustila voči mne mobbing, ktorý nikdy neprestal. Bola slobodná a bezdetná. Práca v Londýne bola jej všetkým a s nikým sa o úspech deliť nechcela.“ V kancelárii sa Eva držala hrdinsky. Prvé mesiace boli dni, keď po príchode domov zo situácie s kolegyňou plakala. „Potom som si povedala Dosť! Nikomu a ničomu nedovolím, aby so mnou zaobchádzal týmto spôsobom. Našla som si koučku, ktorá mi pomohla so situáciou na pracovisku vyrovnať.“

Kašlite na to, akých vás chcú ostatní

Podľa Evy je dôležité nemeniť sa podľa toho, akých by vás chceli vidieť ostatní. „Autenticita je zázračné a univerzálne riešenie. Keď ste sami sebou, vyrovnaní a s hrdosťou, ľudia vás začnú akceptovať takých, akí ste. Dnes viem, že aj ako introvert dokážem vyjsť z vlastnej zóny komfortu pred ľudí a zanietene obchodovať, rokovať či hovoriť. Potom sa však potrebujem stabilizovať. Buď to vytancovať alebo sa utiahnuť do ticha.“

Emócie sa šíria svetelnou rýchlosťou

Praktickou pomôckou v komunikácii je podľa Evy vedieť odložiť napätie, frustráciu či zlú náladu pred vchodom do ofisu. „(Nielen) ako riaditeľka nemôžem svoje negatívne nálady prenášať na ostatných. Bez ohľadu na to, čo sa deje v mojom súkromnom živote, potrebujem sa nadýchnuť a vplávať do kancelárie s úsmevom. Prihovoriť sa kolegom, spýtať sa, ako sa darí im. Oni mi energiu vrátia späť, usmejú sa a dodajú optimizmus, ktorý by som v ten deň bez nich možno nemala.“ 

Najlepší učiteľ je neúspech

Ďalším pravidlom, ktoré Eve v práci aj v živote pravidelne pomáha, je zanalyzovať každý neúspech. „Keď sa mi niečo nepodarí, sama v sebe zisťujem, prečo to nevyšlo, čo som urobila nesprávne. Kladiem si otázky, čo spraviť inak, lepšie, aby sa mi to v budúcnosti opäť nestalo. Vždy mám so sebou iPad, používam ho aj ako poznámkový blok. Keď sa mi niečo nepodarí, vypíšem to von. Písanie mi často pomôže odhaliť príčinu a nájsť riešenie na to, ako prekážky do budúcnosti prekonať.“

Pýtajte sa skúsenejšieho

Podľa Evy je dôležité pýtať si rady aj od skúsenejších ako my. „Sama mám v tomto momente koučov. Hneď troch. Sú to moji bývalí, šikovní, kolegovia z Londýna.  Keď sa potrebujem s niečím poradiť, napíšem im správu na WhatsApp a oni odpovedia späť. Ľudia vám často veľmi radi pomôžu, len ich treba o to požiadať.“

Akú radu by dala mladému človeku ktorý si chce splniť veľký sen? „Poznať sám seba, svoje vlastnosti, potreby, silné stránky, slabosti a talenty. Rozvíjať digitálne zručnosti, bez ktorých dnes nie je možné vykonávať žiaden džob, a tiež neustále čítať knihy a študovať.“ Knihy jej v každej životnej situácii pomohli. „Ak zažijem prehru, neúspech, niekto mi ublíži, prípadne riešim situáciu, s ktorou si sama nedokážem poradiť, strašne sa naštvem sama na seba. Následne premýšľam nad tým, čo spravím, aby sa mi to v budúcnosti nestalo." Zvyčajne siahne po psychologických knihách, v ktorých nájde použiteľné riešenie.

„Jediný človek na svete, ktorý vám dokáže zabezpečiť radosť, šťastie a naplnenie v živote, je ten, na ktorého sa ráno pozeráte v zrkadle. Keď mi niečo v živote nevychádzalo, vždy som sa pýtala, čo môžem urobiť inak ako doteraz? Niekedy netreba lipnúť na starých zaužívaných predstavách, ale vykročiť do neznáma a veriť si.“

Článok bol pripravený v spolupráci s MIRRI a s Digitálnou koalíciou. Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti ministerstvo informatizácie a slúži na digitalizáciu krajiny. Všetky informácie o príspevku nájdete na www.digitalnyziak.sk.