Je výbušný, ale po búrke nezabúda na empatiu. Emil Horváth si svoju Vierku nesmierne váži aj po 50 rokoch
Herec to mal na začiatku ťažké - všetci ho porovnávali s jeho slávnym otcom.
Herec zdedil herecké nadanie po svojom slávnom otcovi Emilovi Horváthovi staršom. „Na začiatku ma každý, už pri počutí mena s ním porovnával a neraz som počul sarkastické poznámky typu: ‚Ocinko tu dnes nie je…’.,“ priznal s tým, že si s tým užil svoje a trvalo istý čas, kým druhých presvedčil o svojich kvalitách.
V súvislosti s otcom je rád, že mu ešte slúži hlava a dokáže si zapamätať texty v národnom divadle, kde stále účinkuje. „Otec odišiel do dôchodku oveľa mladší, než som ja teraz. A bol pritom obsadzovaný. Keď som sa ho pýtal prečo, odpovedal mi, že už preňho divadlo nie je tým, čím bolo. Až neskôr som pochopil, že už vtedy cítil, že sa do jeho vnútra vkráda zabúdanie. Rozhodol sa, že odíde v pravý čas, hoci ho to isto bolelo, lebo divadlo miloval,“ uviedol.
V SND je desaťročia, začal v Martine
Horváth pôsobí na scéne činohry Slovenského národného divadla (SND) už od roku 1984, okolo 180 postáv stvárnil aj na filmovom plátne či televíznej obrazovke. Je aj scenáristom, režisérom a vysokoškolským pedagógom.
Narodil sa 12. novembra 1945 v Nitre. Detstvo a mladosť však strávil v Martine, kde jeho otec, herec Emil Jozef Horváth (1923-2001) získal angažmán v Komornom divadle. V roku 1968 ukončil Emil Horváth ml. štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, hoci uvažoval o prestupe na réžiu. Jeho prvým pôsobiskom sa stalo martinské Divadlo SNP, kde pôsobil osem sezón (1968-1976) a už tu zaznamenal svoje prvé herecké, ale aj režijné úspechy.
Množstvo nezabudnuteľných úloh
Článok pokračuje na ďalšej strane:
