Bola prvou slovenskou lekárkou. Svoj život zasvätila pacientom s tuberkulózou, ktorých volala nezábudky
Na univerzite v Budapešti študovalo na začiatku 20. storočia iba päť žien. Jednou z nich bola aj Liptáčka Mária Bellová, ktorá sa stala našou prvou doktorkou medicíny. O jej promóciách v tej dobe informovali aj slovenské noviny.
Keby ste na začiatku minulého storočia navštívili nemocnice, pravdepodobne by ste v lekárskom plášti videli oblečených iba mužov. Ženy sa mali po správnosti venovať deťom a ich výchove, a ak chceli študovať, mohli sa z nich stať iba učiteľky, aby sa opäť len venovali deťom. To však nebol príbeh Márie Bellovej. Tá nabrala všetku odvahu, postavila sa nepriazni osudu a stala sa vôbec prvou slovenskou lekárkou.
Ako môže pomáhať žena?
Malá Mariška, ako ju prezývali jej najbližší, sa narodila do mnohopočetnej rodiny evanjelického farára v Liptovskom Svätom Petre. Práve jej otec, farár Štefan Bella, bol v rámci Rakúsko-Uhorska pokrokovým rodičom a podporoval vzdelávanie nie len svojich synov, ale aj dcéry. Marišku dokonca prihlásil na Evanjelické lýceum v Banskej Štiavnici, kde do tej chvíle študovali iba chlapci.
Hoci musela študovať externe, stala sa prvou mimoriadne šikovnou študentkou lýcea. „Mariša, tá sa len plne učí a bojí sa, že na mature prepadne,“ písala podľa portálu Prvé ženy mama Jana Bellová synovi Štefanovi, ktorý bol významným vodohospodárskym odborníkom. Všetky ročníky lýcea skončila Mariška s vyznamenaním a v roku 1905 aj úspešne zmaturovala. „A vzdor tomu, že dievčatám prístup bol legálne nemožný, som zmaturovala, a mala som nádej na vysokoškolské vzdelanie, bola mi otvorená cesta do života,“ spomínala na úspešné zmaturovanie neskôr vo svojich zápiskoch.
V tom čase chodili murári z Liptova budovať do Maďarska novovznikajúcu Pešť. Okrem peňazí však domov niesli aj tuberkulózu, na ktorú zomrelo aj niekoľko Máriiných kamarátok. „Vtedy sa zobudila v mojej duši túžba: pomáhať. Ako môže pomáhať žena? Len ako milosrdná sestra alebo lekárka!“ cituje jej spomienky portál Prvé ženy. No už veľmi skoro si Mária uvedomila, že ako žena nemá šancu dostať sa na medicínu. Jej otec však veril v jej sny a ambície a pomohol jej dostať sa do Budapešti, kde ju nakoniec na lekársku fakultu prijali.
Prvá doktorka medicíny
Tam zažila niekoľko nepríjemných chvíľ, keď ju vyučujúci podceňovali len preto, že bola žena a nebola ani Maďarka. Koniec koncov, v tej dobe bola prvou slovenskou poslucháčkou tejto univerzity a medzi spolužiakmi boli iba ďalšie štyri ženy. „Mali by ste si vybrať ženskejšie, pre mňa viac zodpovedajúce štúdium, lebo slabá telesná sústava a veľké námahy duševné môžu podlomiť moje životné sily a bude tragický koniec,“ hovoril Márii počas pitvy profesor anatómie.
Článok pokračuje na druhej strane:
