Utiekol pred nacistami, aby prežil. Henry Kissinger sa stal tak mocným, že prezidenti sa ho báli najať
V roku 1973 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za mier .
Po rezignácii Nixona, ktorého politickú činnosť ukončila aféra Watergate, bol poradcom pre národnú bezpečnosť aj prezidenta Geralda Forda. Od 22. septembra 1973 do 20. januára 1977 stál na čele americkej diplomacie. Henry Kissinger bol jedným z dvoch ministrov zahraničných vecí v histórii USA, ktorí sa narodili mimo územia Spojených štátov. Tou druhou ministerkou bola Madeleine Albrightová, rodená Korbelová, ktorá sa narodila v Prahe.
Nechceli sa ním nechať zatieniť
Keď skončil Kissinger na poste ministra zahraničných vecí mal iba 54 rokov, ale napriek svojmu obrovskému renomé sa do oficiálnej funkcie nevrátil. Niektorí americkí politológovia poukazujú v tejto súvislosti na to, že členom vládneho kabinetu sa nestal aj preto, lebo nijaký iný americký prezident sa nechcel nechať Kissingerom zatieniť, priťahoval by na seba príliš veľkú pozornosť.
Henry Kissinger vstúpil do dejín diplomacie presadzovaním politiky détente (uvoľňovania), teda uvoľňovania napätia medzi USA, Sovietskym zväzom a Čínou. Prispel napríklad k uzavretiu dohôd o obmedzení jadrového zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou.
Pingpongová demokracia a Nobelova cena
Traduje sa, že k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré boli na bode mrazu využil začiatkom 70. rokov minulého storočia aj majstrovstvá sveta v stolnom tenise, ktoré sa konali v roku 1971 v japonskom meste Nagoja, čím sa vytvoril termín „pingpongová diplomacia“. Už nasledujúci rok zavítal na historickú návštevu Číny prvýkrát americký prezident Richard Nixon. Stalo sa tak vo februári roku 1972.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
