Prepáli čokoľvek. Stredoškolák Michal si v detskej izbe skladá laser, o akom v Európe nechyrujú
Elektroniku som vždy považoval za superschopnosť, ktorou môžem meniť svet, hovorí bratislavský gymnazista Michal.
Kým niektorí jeho rovesníci behajú za dievčatami či popíjajú na žúrkach, gymnazista Michal Varšányi si v detskej izbe zostavuje zatiaľ najvýkonnejší prenosný laser v Európe, ktorý dokáže prerezať drevo alebo aj betón. Svoje schopnosti využil aj v škole, kde pomáhal s opravou meracích prístrojov na vyučovanie fyziky. Z bratislavského Gymnázia Jura Hronca by sa chcel posunúť až do Ameriky. Jeho snom je študovať na 29. najlepšej škole sveta. Okrem oceánu ho od amerického sna delia aj financie.
Začalo sa to baterkou
„Elektroniku som vždy považoval za superschopnosť, ktorou môžem meniť svet,“ hovorí Michal, ktorý je študentom posledného ročníka gymnázia. Na začiatku Michalovho záujmu o elektroniku bol Teslov transformátor. Fascinovalo ho, že nejaký prístroj dokáže vyrobiť z obyčajnej 12-voltovej baterky vyše 100 000 voltov. Najskôr sa ho skúšal napodobniť v malom, a to prerobením obyčajnej elektrickej mucholapky. Potom si na internetových fórach hľadal zložitejšie a výkonnejšie schémy.
Mal šťastie na ochotných ľudí z celého sveta, ktorí mu venovali desiatky hodín času a veľa sa od nich naučil. Dnes jeho Teslova cievka produkuje 30 centimetrový elektronický výboj a stále ju zdokonaľuje. Videl však prístroje, ktoré generujú až štvormetrové blesky.
Skúsil postaviť aj raketu
„Vyrastal som na kultovom seriáli ‚Bořiči mýtů‘, ktorý do veľkej miery ovplyvnil aj spektrum mojich projektov. Experimentoval som so stavaním rakiet, zostrojil som detektor s anténou na prijímanie signálu z meteorologických družíc a poskladal prístroj na vytváranie umelých rubínov,“ hovorí zanietene Michal.
V súčasnosti je jeho najaktuálnejším experimentom najvýkonnejší prenosný batériový laser v Európe. Je napájaný len 12-voltovou batériou, ale aj napriek tomu dokáže generovať výkon potrebný na rezanie, napríklad dreva alebo betónu. Pre kompaktné rozmery a malú hmotnosť by sa mohol využívať ako výkonný rezací nástroj v teréne. Popritom ešte stíha pracovať aj na vývoji vlastnej röntgenovej trubice na snímkovanie súčiastok so spoločnosťami ako SXT či Lohmann.
„Michal nám v rámci svojich projektov pomáhal aj s opravami meracích prístrojov na vyučovanie fyziky. Niektoré z nich pamätajú ešte časy socializmu a nikto ich už nevedel servisovať. Ušetrili sme tým naozaj veľa času a peňazí,“ hovorí Soňa Chalúpková, učiteľka fyziky na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.
Úspech, ktorý príde len raz za tridsať rokov
Ale nie je to len o zábave.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
