Bola mu ako vnučka. Dedo Jozef sa s Bambuľkou skamarátil po prvej otázke, do neba odišiel za manželkou
Keď sme sa prvýkrát videli, opýtala som sa ho, či má žuvačku. A mal! Hneď sme boli kamaráti, spomínala na svojho hereckého kolegu Monika Haasová.
Hoci Július Pántik celé desaťročia hviezdil vo filme aj na doskách, ktoré znamenajú svet, do našich pamätí sa zapísal najmä v úlohe láskavého deda Jozefa z Bambuľkiných dobrodružstiev. Ponuka na legendárnu úlohu, ktorá ho preslávila, mu pristála na stole až tesne pred šesťdesiatkou. Spočiatku mu nebola ani určená. Čo mu však osud neprial, život zariadil inak.
Kronerova rola
Napriek tomu, že Július Pántik bol vždy veľký profesionál, pripravený a veľmi disciplinovaný, navyše národný umelec, scenárista Peter Guldan písal úlohu deda Jozefa pôvodne pre Jozefa Kronera. Režisér Juraj Lihosit si do nej ale presadil Júliusa Pántika. „Pôvodne to bolo písané pre pána Kronera. On bol vtedy v móde ako „doremiťák", preto dedo Jozef. Ale režisér Ďuro Lihosit do mňa tĺkol: „Pántik má tento rok šesťdesiat, bude to pre neho najväčšia postava v živote.“ A mal pravdu,“ povedal ešte pred siedmimi rokmi v rozhovore pre týždenník Plus 7 dní otec kultového seriálu, ktorý vlani vo veku 76 rokov podľahol ťažkej chorobe.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10158649660247514&set=pb.554112513.-2207520000.&type=3
V rozhovore si zaspomínal aj na vôbec prvé stretnutie s národným umelcom. Podľa scenáristu sa totiž s Júliusom Pántikom poznali ešte omnoho skôr, než vznikol nápad na Bambuľku. „Je to neuveriteľné. Keď som mal 11 rokov, bývali sme na Bielom Kríži. S otcom som chodieval trolejbusom číslo 11 do rozhlasu na dnešné Jakubovo námestie. V trolejbuse sa držal štangle pán a môj otec mi ho predstavil: „Toto je ujo Pántik.“ A Pántik mi hovorí: „A ty kam ideš?“ „Idem účinkovať do rozhlasu.“ „Ukáž mi, čo ideš robiť.“ Pozrel sa: „Tak to budeme pri mikrofóne spolu.“ Takto som sa s ním zoznámil, netušiac, že o 40 rokov vytvorí láskavého deda Jozefa,“ uviedol na margo prvého stretnutia s národným umelcom Guldan.
Ozajstný vzťah vnučky a deda
Peter Guldan zvykol často hovorievať o krásnych chvíľach, ktoré spolu s hercami prežil na pľaci. „Panovala tam vzájomná láska, ktorá vznikla v štábe každé ráno Bambuľkiným príchodom, keď vystúpila z Volgy. Ešte aj šoféri sa chodili dívať na denné práce. Jej „líbling" bol kameraman Laco Kraus a pán Pántik. Len kričala: „Lásky moje, lásky moje." S Pántikom to bol ozajstný vzťah vnučky a deda. Vedeli sa zahrať, zasmiali sa a čo ste Monike povedali, to urobila,“ hovorieval známy scenárista.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
