Alexko bojuje s nádorom, pre ktorý má polmetrové lýtko. Mama Helenka zostala naňho sama so 400 eurami
Pani Helena si v obci otvorila svoj kozmetický salón a tešila sa, že konečne nebude žiť z výplaty do výplaty. A prišlo toto, povedala so zlomeným hlasom statočná mama.
Helena Kucová priznala, že od toho dňa na vlastnej koži prežíva to, o čom celý život počúvala len z médií. Zdravotníctvo nefunguje, na termíny treba čakať celé týždne a nad rýchlym stanovením diagnózy a liečby je ešte silnejšie slovo, ktoré za posledné mesiace počula veľakrát – čakajte.
Na magnetickú rezonanciu so synom teda čakala tri týždne, pritom každý deň na vlastné oči videla, ako Alexove lýtko veľmi rýchlo rastie. Magnetická rezonancia ukázala, že v lýtku je niečo, čo tam nemá byť, no presná diagnóza stále nebola jasná.
Lýtko s obvodom pol metra
Helena s 12-ročným Alexom museli odísť z Prešova až do Bratislavy, kde chlapcovi zobrali vzorku. „Opäť nás poslali domov, aj keď videli, že je to veľké, že to rastie. Keď som sa opýtala, čo máme robiť, prišla odpoveď, ktorú som už počula – Choďte domov, čakajte,“ hovorila Helena, ktorá sa po troch týždňoch dočkala výsledku. Alex mal údajne v nohe nezhubný tumor, ktorý začali liečiť biologickou liečbou. Tumor ale stále narastal a kým Alexove zdravé lýtko malo obvod 29 centimetrov, to choré nabralo obvod pol metra.
Lekári sa teda rozhodli vzorku z chlapcovej nohy poslať aj do Plzne, odkiaľ prišiel výsledok už po piatich dňoch. Bohužiaľ, s úplne iným výsledkom ako uviedlo laboratórium v Bratislave – v Alexovej nohe rástol zhubný nádor. „Tam už z tej starej vzorky videli, že sú tam zhubné bunky,“ vysvetlila Helena, ktorá prežívala obrovské sklamanie i hnev, že Alex dostal správnu liečbu až po dlhých mesiacoch. S diagnózou rakoviny sa človek podľa nej zmieri len veľmi ťažko.
„Nikto nikdy nečaká, že sa také niečo udeje, no môže sa to stať každému z nás. Choroba príde z nenazdajky,“ povedala mama, ktorá nechala svoj život na východe Slovenska, zbalila všetky potrebné veci a nastúpila so synom na liečbu chemoterapiou v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, stovky kilometrov od domova.
400 eur na mesiac
Alex po mesiaci náročnej chemoterapie schudol 16 kíl, celé dni plakal za domovom, svojím škrečkom, babičkou a časmi, keď mohol bezstarostne behať po dedine. Pani Helena je preňho tým najpevnejším bodom. Usmievať sa pred synom, keď neviete či liečba zaberie a či chlapček nepríde o nohu, je však podľa nej nesmierne ťažké. O to viac, že v bratislavskej nemocnici musí rozmýšľať nad tým, z čoho zaplatí prenájom bytu doma na východe.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
