Lesník Miroslav Ondruš stál zoči-voči bojujúcim medveďom: Keď odišli, zachvátila ma poľovnícka triaška
Medvedica zaútočila na medveďa a ten sa dlho spamätával z toho, čo sa vlastne udialo. Túto prírodnú drámu sa podarilo nafotiť lesníkovi Miroslavovi Ondrušovi.
Máte svoje obľúbené miesta na fotenie?
Najradšej fotím v okolí svojho bydliska, čo sú Veľká Fatra a Nízke Tatry. Ale rád sa vraciam aj do pohoria Tribeč, keďže z jeho podhoria pochádzam. Často mi kolegovia v robote poradia, kde sa niečo zaujímavé deje alebo pravidelne vyskytuje, tak aj to mi pomáha pri výbere, kam pôjdem fotiť.
Ako dlho sa čaká na dobrú fotku zvierat v prírode? A ako ste „vyzbrojený“ na takúto akciu?
Fotenie zvierat v prírode má veľa úskalí. V prvom rade je potrebné si niečo naštudovať o ich správaní, čo je absolútne základná podmienka. A potom čakať niekde skryto a dúfať v šťastie. Niekedy sa nič nepodarí odfotiť ani po niekoľkých dňoch pravidelných návštev určitej lokality a inokedy sa podarí pekná fotka náhodne hneď na prvýkrát. Zvieratá vo voľnej prírode sa správajú slobodne a je to vždy šťastie, že sa vyberú práve smerom, kde je skrytý fotograf. To, že človek pozná ich správanie, je potom výhodou a zvyšuje šancu na peknú fotku.
Ste členom Slovenskej Asociácie Fotografov Prírody. Na čo je dobré mať takúto asociáciu?
Snahou asociácie je združovať slovenských fotografov prírody a prostredníctvom nej zvyšovať úroveň fotografie divých zvierat. Nemenej dôležitou úlohou je aj edukácia a propagácia ochrany prírody v snahe viesť nielen fotografov k etickému správaniu sa v prírode. Žiadna fotka ani zážitok nestojí za to, aby bol kvôli nemu zmarený život akéhokoľvek živočícha.
