Práca v roku 2025: Vieme, aké zručnosti bude chcieť od vás a vašich detí váš šéf

Hlavne sa poriadne uč, aby ťa vzali na školu a dobre si sa zamestnal. Sudičkovské priania tohto typu vyslovovalo v minulosti množstvo rodičov. Predstava ťažko vydretého vysokoškolského diplomu, ktorý mal zázračne zaručiť teplé miestočko bez ďalšieho snaženia, dnes pripomína skôr prežitok z praveku.

Dávno neplatí, že kontinuálne vzdelávať by sa mali iba učitelia a lekári. Či ste na materskej, študujete, ste zamestnanec alebo živnostník, ak chcete držať tempo a prinášať hodnoty, ktoré požaduje meniaci sa pracovný trh, pravdepodobne sa stále niečo nové učíte.

Škola do konca života

„Vzdelávanie sa nekončí absolvovaním povinnej školskej dochádzky. Žiakmi ostávame počas celého života. Spoločnosť sa predsa neustále vyvíja a posúva dopredu. Digitalizácia postupne pretvára zaužívané procesy a s nimi celý svet. Preto je potrebné sa neustále učiť a potrebné vedomosti si dopĺňať,“ hovorí  odborník na kybernetiku, smart objekty, IT a digitálne zručnosti a predseda Digitálnej koalície, Mário Lelovský. Zamestnávatelia vo všetkých sektoroch podľa neho už od zamestnancov nevyžadujú len odborné a profesijné zručnosti. „Narastajú ich požiadavky na tzv. mäkké zručnosti, nazývané aj „kompetencie pre 21. storočie“.

Svetové ekonomické fórum zverejnilo štúdiu, ktoré zručnosti budú úspešní ľudia potrebovať už do roku 2025.“  Ide najmä kritické myslenie, riešenie problémov, environmentálnu gramotnosť, efektívnu tímovú prácu, dosahovanie cieľov, sebauvedomenie či sebariadenie.

Učenie sa ako základná ľudská potreba 

Potreba rozvíjať sa patrí medzi základné ľudské potreby. Podľa Patrika Pauka, psychológa, kouča a odborníka na efektívne učenie, ju má v sebe zakódovanú každý z nás. „V malom dieťati ju perfektne vidno ako prirodzenú zvedavosť. Nadšene objavuje a spoznáva všetko navôkol, zisťuje, ako veci fungujú. Až kým nenastúpi do školského systému. Zrazu prestáva objavovať „svet“, lebo ho to baví. Začína sa učiť nové veci pre známky, jednotky, hviezdičky, včeličky...“

Vysvetľuje, že pocit odmeny v nás rozbehne zvýšenú tvorbu dopamínu. „Cítime zadosťučinenie za to, že sa niečo naučíme, že sa nám niečo podarí. Vedľajším efektom je fakt, že sa prestávame prirodzene rozvíjať.“ Tento stav podľa P. Pauka dobre pozná väčšina rodičov. „Môžeme im donekonečna opakovať, že sa učia pre seba. Nebude to fungovať. V sedemdesiatych rokoch robili zaujímavý experiment na škôlkaroch. Počas toho, ako si spontánne kreslili, dostali za každý hotový výkres odmenu. V istom momente s odmeňovaním prestali. Očakávalo sa, že sa ku kresleniu vrátia ako dovtedy.  Efekt odmien spôsobil, že akonáhle dieťa prestalo dostávať odmeny, vo voľnom čase kreslilo oveľa menej, ako dovtedy.“

Napriek nedokonalému školskému systému nie je všetko podľa P. Pauka stratené. „Rodič potrebuje dieťaťu pomáhať objavovať jeho vnútornú zvedavosť. Podporovať ho v učení nového. Dopamín je motivačná látka naviazaná na odmenu. Vyplavuje sa vtedy, keď dostaneme jednotku, pochvalu, uznanie. Ak ale dieťa doma podporujem v tom, aby objavovalo a bádalo, len tak, pre radosť, môže mať zo seba opäť dobrý pocit len na základe toho, že niečo urobí. To je obrovská zmena, ktorú by sme ako rodičia mali dosiahnuť.“

Digitálne zručnosti

Rozvíjať by sme mali v priebehu celého života aj digitálne zručnosti. „Už dnes si 90% povolaní vyžaduje určitú úroveň digitálnych zručností.“ V blízkej budúcnosti sa bez nich nezaobíde podľa M. Lelovského už nik.

So štúdiom je to ešte „tesnejšie“. „Dnes sú už prakticky všetky informácie dostupné práve vďaka digitálnym technológiám.“ Odborníci upozorňujú, že až 65% dnešných žiakov základných škôl po získaní vysokoškolského titulu nastúpi na pracovné miesta, ktoré ešte dnes neexistujú. 

Ako by ste odhadli svoje digitálne zručnosti?

Pod pojmom „digitálne zručnosti“ sa neskrýva len schopnosť poslať e-mail, vedieť niečo gúgliť či ovládať power point. „Ide o zručnosti, vďaka ktorým sme schopní plnohodnotne používať digitálne zariadenia a systémy tak, aby nám pomáhali v práci, v štúdiu a v súkromnom živote. Možno ich rozdeliť do piatich základných skupín, a to: internet, bezpečnosť a počítačové systémy, komplexné úlohy, kancelárske nástroje, kolaboratívne nástroje a sociálne siete. Patrí sem napríklad schopnosť vyhľadávať a spracúvať informácie a dáta, narábať s tabuľkami, kritické myslenie a iné,“ vysvetľuje Mário Lelovský.

Digitálny žiak dá 350 eur desaťtisícom študentov

Ku vzdelávaniu a k rozvoju digitálnych zručností prispeje do konca júna 2023 aj štát. Historicky po prvý krát dá školákom finančný príspevok vo výške 350 eur na kúpu nového notebooku či tabletu s klávesnicou. Autorom národného projektu s názvom Digitálny žiak v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v spolupráci s Národnou koalíciou pre digitálne zručnosti a povolania SR (Digitálna koalícia).

Cieľom projektu Digitálny žiak je dať každému žiakovi a študentovi v štúdiu a v získavaní digitálnych zručností rovnaké podmienky. Bez ohľadu na to, z akého socio-ekonomického prostredia pochádza. Príspevok na nákup nového digitálneho zariadenia môžu v tomto školskom roku môžu získať všetci prváci na stredných školách, vrátane žiakov prvého a piateho ročníka na osemročných gymnáziách a prvákov na päťročnom gymnaziálnom štúdiu. Štát tiež podporí žiakov a študentov zo sociálne slabšieho prostredia, a tiež z domácností, ktoré neprekračujú 60% mediánu príjmu. O príspevok môžete požiadať aj v mene vášho dieťaťa do konca júna 2023. Registráciu je potrebné spraviť cez stránku Digitálny žiak. 

Triky na efektívne a rýchle učenie

Ako a kde sa najlepšie učíme? V novom inšpiratívnom prostredí, v spoločnosti priateľov  a s poriadkom na stole. „Väčšine z nás sa najľahšie učí s inými. Priatelia sú aj vo vyššom veku pri učení alfou omegou. Ďalšou pomôckou je pripraviť si viaceré scenáre. Štatistiky hovoria, že ak pri osvojovaní si novej zručnosti narazíme na prekážku, vzdáme to. Väčšinou. Preto je dôležité predstaviť si najrôznejšie scenáre toho, čo sa môže stať a dobre sa na ne pripraviť. Len tak budeme vedieť pokračovať v učení, aj keď nás niečo prinúti vybočiť z koľají," radí psychológ a kouč. Aby sme pri učení nestrácali motiváciu, dôležité je podľa Patrika Pauka si tiež zaznamenávať a pripomínať svoje pokroky.

Upracte si stôl

Doslova. Pozornosť pri učení nám dokáže nabúrať aj príliš veľa podnetov. Chaos na stole, hudba, kontrolovanie e-mailov, Instagramu, Facebooku... „Nadmerné množstvo stimulov v nás môže vyvolať euforický stav, ktorý trochu pripomína závislosť. Nečudo, že štandardné učenie sa popri tom stáva nezaujímavou a nudnou činnosťou. Mozog nám potom pri ňom odmieta vyrábať potrebný dopamín, ktorý by dokázal sprevádzať aj obyčajné učenie dobrým pocitom.“ Podľa kouča je dôležité upraviť dopamín, jednoducho obmedziť množstvo vlastných stimulov.

Bezplatné kurzy pre dospelých

P. Pauko povzbudzuje k učeniu všetkých, ktorí majú pocit, že si už nové veci do hlavy nedokážu natlačiť. „Čím ťažšie si niečo osvojujem a čím na to musím vynaložiť väčšie úsilie, tým si novú vec lepšie osvojím. Čím náročnejšiu prácu mozog pri učení urobí, tým lepšie si to bude pamätať." To by mohlo povzbudiť starších ľudí, ktorí už na učenie niečoho nového musia vynaložiť väčšiu námahu.

Jedinečnú možnosť naučiť sa niečo nové, osvojiť si „zručnosti budúcnosti“ a prihlásiť sa na vysnívaný vzdelávací kurz ponúka aktuálne aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Projekt s názvom „Nestrať prácu – vzdelávaj sa“ je aj pre vás, ak ste už niekde zamestnaní, chcete na sebe pracovať a ďalej sa vzdelávať. Chcete si buď udržať súčasnú prácu alebo si nájsť lepší džob, o ktorom viete, že si vyžaduje vedomosti navyše. Kurz, školu či inštitúciu si vyberáte vy. Podľa toho, čo sa potrebujete či túžite naučiť. Zamestnávateľ vám do vašej voľby nemá čo hovoriť. Projekt Nestrať prácu, vzdelávaj sa je financovaný prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov EÚ. Podľa informácií z úradu práce je najväčší záujem o počítačové, účtovnícke, technické, vodičské, beauty či opatrovateľské kurzy. Vy si však môžete vybrať akýkoľvek odbor, ktorý vám k práci pomôže.  

Učenie maľovania zlepší aj učenie jazykov

„Akonáhle sa začneme učiť jednu novú vec, v mozgu sa spustí „búrka“ neurónových spojení. Mozog stáva tvárnejším, začne stimulovať sám seba a vytvárať si nové spojenia. V praxi to znamená, že ak  sa začneme napríklad učiť maľovať, náš mozog bude pripravenejší aj na všetko ostatné. Popri maľovaní sa nám budú ľahšie učiť napríklad aj cudzie jazyky.  Pripraví sa na to, aby sa ľahšie učil aj ostatné. Takto si učením dokážeme mozog kedykoľvek omladiť," dodáva P. Pauko. 

Článok bol pripravený v spolupráci s MIRRI a s Digitálnou koalíciou. Národný projekt v celkovej hodnote 65,4 milióna eur je financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra z prioritnej osi 7 Informačná spoločnosť, ktorú má na starosti ministerstvo informatizácie a slúži na digitalizáciu krajiny. Všetky informácie o príspevku nájdete na www.digitalnyziak.sk.