Dobré noviny
Jozef prežil v Patagónii pád ľadu veľkého ako chladnička. V mrznúcom lejaku zostupoval deväť hodín
Lucia Lukušová
Lucia Lukušová

Jozef prežil v Patagónii pád ľadu veľkého ako chladnička. V mrznúcom lejaku zostupoval deväť hodín

Martinčan miluje adrenalín.
Martinčan miluje adrenalín. — Foto: archív: J. Krištoffy

Hlavne sa vráť, vyprevádza Jozefa Krištoffyho rodina zakaždým, keď odchádza na zahraničnú expedíciu alebo opäť ide do vysokohorského terénu na Slovensku. 

Ešte nedávny reprezentant Slovenska v alpinizme začínal vo Vysokých Tatrách. Za 11 rokov zdolávania náročných terénov mal, našťastie, len jediný úraz, povedal v rozhovore pre týždenník Život. 

Počasie ako na hojdačke

Patagónia, krajina v Južnej Amerike, je v hľadáčiku hádam všetkých dobrodruhov. Aj v tom Jozefovom. „V Patagónii len cesta pod skalnú stenu trvá aj dva dni, prejdeme zhruba 20 kilometrov. Ale ak sa niečo stane, i dva dni trvá, kým pre vás niekto príde. Teraz sme tam boli štyri týždne a len pár dní nám poveternostné podmienky dovolili čo-to preliezť,“ uviedol Martinčan o nestabilnom počasí v tomto kúte sveta. No i napriek tomu sa tam pravidelne vracia. A vždy s minimálne takým nadšením ako naposledy. 

Jozef sa do Patagónie pravidelne vracia.
Jozef sa do Patagónie pravidelne vracia. Foto: archív: J. Krištoffy

„Kto tam urobí novú cestu, tzv. prvovýstup, na hociktorý kopec, obletí to celý svet, píšu o ňom všetky renomované magazíny a servery,“ povedal s tým, že cieľom horolezeckých nadšencov je hlavne vrch Cerro Torre s kolmou stenou, ktorá je vysoká 800 až 1200 metrov. Aj Jozef ju už má v zozname zdolaných. Táto informácia vtedy obletela svet, lebo len málokomu sa to podarí.

„Cesta má šesť prelezov. Najskôr sme 12 dní čakali dole v dedine na dobré počasie a len čo prišlo, vyrazili sme. Najskôr sme išli 18 kilometrov po ľadovci. Po dvoch dňoch výstupu sa zo zasneženej a zľadovatenej hory začalo všetko roztápať a okolo nás lietal ľad vo veľkosti chladničiek. Keby nešlo o Cerro Torre, určite to vzdáme. Vedeli sme, že na vrchol to už nie je ďaleko, ale i tak sme zariskovali. Dokonca ešte ani 30 metrov pod vrcholom sme nevedeli, či sa nám to podarí. Dve tretiny 800-metrovej steny sme zvládli za jeden deň, potom sme si našli úzke miesto, kde sme si do ľadu vysekali plošinu pre stan a prečkali sme až do rána. Po prebudení sme zistili, že časť zo stanu nám visela vo vzduchu,“ šokoval Jozef Krištoffy.

Takmer ho odfúklo

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 3

Už ste čítali?