Po ohlásení jeho veľkej noviny ľudia plakali od šťastia. Aby zachránil čo najviac detí, vzdal sa miliárd
Detská obrna patrila medzi najväčších strašiakov.
Leto bolo v prvej polovici 20. storočia obávaným obdobím. Aj napriek príjemnejšiemu počasiu bolo totiž symbolom detskej obrny. Je to vírusové ochorenie, ktoré pôsobí na nervový systém a v mnohých prípadoch spôsobuje ochrnutie a deformácie končatín. Poliovírus sa nachádzal hlavne v odpadových vodách a v najväčšej miere postihoval deti, ktoré nemali šancu si voči nemu vytvoriť imunitu.
Nočná mora všetkých rodičov
Len v Spojených štátoch v roku 1952 hlásili 58-tisíc prípadov detskej obrny, z ktorých viac ako 3-tisíc ľudí zomrelo a takmer polovica skončila s hendikepom. V rebríčku „najhorších nočných môr“ dali Američania detskú obrnu na druhé miesto hneď za obavy z atómového útoku.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/EndPolioNow/photos/a.323488349836/10155079586019837/?type=3
Už staroveké egyptské maľby zobrazovali deti s barlami a s deformovanými končatinami. Predpokladá sa, že obrna sprevádzala ľudstvo naprieč storočiami. Vírus okrem paralýzy končatín spôsobil aj to, že pacienti nemohli dýchať. Odkázaní boli na tzv. železné pľúca. Niektoré deti v nich strávili celý zvyšok života.
Keď vedec Jonas Salk ohlásil, že sa mu podarilo objaviť účinnú vakcínu, oslavovali ho ako hrdinu. Podľa lekára Paula Offita vtedy „po celej krajine vyzváňali kostolnú zvony, továrne prestali vyrábať, ľudia kvôli modlitbám zaplnili kostoly a synagógy a učitelia plakali“.
Priekopník mŕtvych vírusov
Jonas Salk nastúpil na štúdium medicíny, no nikdy nemal záujem byť lekárom. Chcel objavovať medicínske zázraky. Po skončení školy sa šesť rokov zaoberal výskumom chrípkového vírusu a vývojom vakcíny proti nemu. Používal usmrtené vírusy, čím sa stal jedným zo svetových priekopníkov tejto metódy.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.
