Od istej smrti ich delilo iba 24 hodín. Anka ochránila svoju dcérku aj pred anjelom smrti Mengelem
Neuveriteľný príbeh so šťastným koncom.
Písal sa september 1944 a nad Treťou ríšou sa pomaly zmrákalo, aj keď ešte nebola na kolenách. Bernda náhle posadili do vlaku a poslali do Osvienčimu, pri ktorom bol vybudovaný tábor smrti. Anka mu ani nestihla povedať, že čaká ďalšie dieťa. O tri dni neskôr sa dobrovoľne prihlásila, že ho bude nasledovať, mysliac si, že sa ešte raz stretnú.
Toto rozhodnutie neskôr opísala ako „najväčšiu hlúposť svojho života“. Bernda už nikdy nevidela. Anka prišla do tábora smrti a čakala ju vstupná prehliadka. Prišla pred obávaného sadistického „Anjela smrti“, doktora Josefa Mengeleho, a musela sa vyzliecť.
Pozrel sa na ňu a opýtal sa, či je tehotná. „Nie,“ zahlásila rozhodne. Po skúsenostiach z predchádzajúceho tehotenstva sa rozhodla zamlčať pravdu zo všetkých síl. Jej telo bolo tak vychudnuté, že ešte aj bruško v pokročilom tehotenstve sa scvrklo. Pokrútil hlavou a poslal ju do továrne pre zdatných väzňov.
16 dní takmer bez jedla a vody
Anka musela onedlho zase cestovať, v priebehu štyroch rokov ju pridelili už do tretieho tábora. Spolu so stovkami ďalších väzňov prežila 16 dní v nákladom vlaku takmer bez jedla a vody a pri príchode do rakúskeho Mauthausenu vážila niečo viac ako 30 kilogramov. Už sa však blížil koniec vojny, porážka nacistov bola na dosah. Uvedomovali si to aj vojenskí dozorcovia, ktorí zničili plynové komory, aby zahladili toľko dôkazov, koľko bolo možné a pripravovali sa na útek. Dozorcovia ju hodili na vozíček a odtiahli do táborovej ošetrovne. Krátko na to jej odtiekla plodová voda.
Anka vedela, že dieťa musí dostať do bezpečia. Dcéra Eva prišla na svet a prvých desať minúť ani neplakala. Zrazu sa objavil jeden z väzňov – lekár, ktorí prestrihol pupočnú šnúru a bábätko rozdýchal. Vážilo 1,3 kilogramu a on ho zabalil ho do novinového papiera - najlepšej veci, ktorá bola naporúdzi.
„Moja mama vždy hovorila o tom, že nikto nemá ani tušenie, čo všetko dokáže v živote vydržať. Ja som však vedela, že by som nikdy nevydržala toľko, čo ona,“ vravela po rokoch jej dcéra Eva. Na staré kolená zasvätila svoj život osvete a chodí medzi ľudí, medzi študentov a rozpráva ich príbeh o svojom narodení.
Pár dní po pôrode tábor s ňou a jej mamou oslobodili americkí vojaci. Obidve tak unikli pred smrťou doslova v poslednej chvíli. Ak by pôrod nastal iba o jeden deň skôr, skončili by v plynovej komore.
Jediný zmysel života
Článok pokračuje na ďalšej strane:
