Bobo si trúfol napísať knihu v záhoráčtine: Kamaráti sa sťažovali, že sa to nedá čítať, dnes chcú ďalšiu

Pre jeho rodinu je dodnes nezabudnuteľnou inšpiráciou vďaka postoju k životu, zdravému sedliackemu rozumu a aj humoru. „Náš starín Macej toho veľa zažil, vrátane dvoch svetových vojen, veľa sa narobil, mal rád kone, aj ťažkú robotu so zemou, aj ten húteček vínka. A my si z generácie na generáciu s potešením odovzdávame spomienky naňho a tým vlastne aj na minulosť Záhoria. Postupne som príbehy písal a pospájal aj s mojimi aktuálnymi zážitkami... Občas síce zatnem do živého a niekto ma prestane mať rád, ale inak sú ohlasy veľmi pozitívne.“

Takto sa zrodila unikátna kniha

Fanúšičkou jeho príbehov bola aj pani Mária Vaškovičová, ktorá mu vlastne navrhla, aby ich zozbieral do knihy a vydal vo vydavateľstve Krištáľové krídlo. Výtvarník Peter Stankovič, dobrý kamarát zo Stupavy, mu hneď sľúbil ilustrácie. „Nemohol som tej výzve odolať!“ priznáva Bobo a dnes ho teší, že unikátne dielo v záhoráčtine je na svete.

Peknú farebnú knihu venoval nielen starínovi Macejovi, ale všetkým predkom zo Záhoria. „Je spomienkou na ich život, pracovitosť, tvrdú, ale poctivú sedliacku náturu so zmyslom pre spravodlivosť,“ píše v nej. „Nemali by sme na nich zabúdať a keď je treba, zobrať si niečo z ich odkazu aj do našich životov.“

Krst, ako sa patrí na Záhorie

Krst by knihe Húteček starína Maceja z dolňího konca určite závideli mnohé iné. Kultúrny dom v Záhorskej Bystrici praskal vo švíkoch, zúčastnili sa desiatky priaznivcov Bobových príbehov, zastavil sa aj operný spevák Miro Dvorský s manželkou, ktorí žijú v Bystrici, a prišili aj herci Záhoráci – Janko Slezák a Stano Král. Janko stretnutie moderoval a Stano knihu svojrázne pokrstil špeciálnou pesničkou a červeným vínom. Mimochodom, obaja vedia vyprávjat po záhorácky ako sa patrí, hoci ich, ako hercov, už dlhé roky živí spisovná slovenčina.

Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.