FOTO: Pianista tam hrá pre prázdnu sálu. Navštívili sme krásne kúpele Sliač predtým, ako sa navždy zmenia
Termálne kúpele Sliač boli kedysi vychýreným miestom, kam sa chodili liečiť ľudia zblízka i zďaleka.
Jarné slnko sa opiera do okien obrovskej budovy grandhotela z 30. rokov minulého storočia. Hoci fúka studenší vietor, je krásne počasie. Obzeráme sa - okolo nás sa nachádzajú budovy v rôznom štádiu rozkladu, ktoré si napriek tomu zachovávajú svoj starosvetský pôvab. Za nimi je nádherný park s lavičkami, záhonmi, fontánami a sochami, v ktorom nikto nie je. Ba áno, na jednej z lavičiek nehybne sedí muž s barlami. Nachádzame sa v kúpeľoch Sliač, kam kedysi chodili hostia z celého sveta a ktoré teraz pripomínajú mesto po akejsi neznámej katastrofe.
Roky chátrali a teraz sa schyľuje k ich veľkej rekonštrukcii. Mnohí sa tešia, no iní sa obávajú, že tým navždy stratia svoj neopakovateľný šarm. Je preto ideálny čas preskúmať ich.
Pianista, ktorý hrá pre prázdnu sálu
Najikonickejšou budovou kúpeľov je bezpochyby hotel Palace, funkcionalistický liečebný komplex, ktorý pred takmer sto rokmi postavil architekt Rudolf Stockar. Po vstupe nás očarí nádherný interiér lobby v pôvodnom stave.
Nad hlavami nám visí niekoľko metrov vysoký luster, ktorý pripomína jadrový motor akejsi vesmírnej lode zo starých sci-fi kresieb. Steny sú pokryté umeleckými dielami a drevenými obkladmi.
Vo vedľajšej sále hrá neexistujúcemu publiku starý pianista, hudba je pomalá a clivá. Prvých hostí zahliadneme až ďalej. Ticho popíjajú kávu na terase s výhľadom na Zvolenskú dolinu.
Liečba aj bujará zábava
Článok pokračuje na ďalšej strane:
