Kvôli slovenskej herečke chcel opustiť manželku. Zdeněk Svěrák nakoniec s láskou svojho života žije 64 rokov
Aj keď mu Božena povedala, že sa môže hocikedy vrátiť domov, on sa nevrátil a všetko bolo inak.
Hovorí, že keď mu to s niekým klape, nemá potrebu nič meniť. Zdeněk Svěrák sa tohto motta drží v pracovnom, ale aj v súkromnom živote. So svojou manželkou Boženou oslávi tento rok 64. výročie svadby, aj keď to už od začiatku ich manželstva nemali ľahké. Známemu režisérovi manželka odpustila odchod z domu aj to, keď sa počas krízy stredného veku zamiloval do slovenskej herečky.
O brata prišiel pre hrdzavý klinec
„Prišiel som na svet ako náhradník za svojho zosnulého brata Zdeňka Svěráka, a preto na mňa boli rodičia, myslím, preopatrní, aby sa mi náhodou niečo nestalo ako bratovi. A ošetroval ma rovnaký doktor, ktorý nezachránil toho prvého Zdeňka,“ spomínal pre Aha! Svěrák, ktorý prišiel o staršieho brata, ktorý ako päťročný zomrel na sepsu po tom, čo stúpil na hrdzavý klinec.
Rodičia druhého syna „Zdeňka číslo dva“ strážili ako okolo v hlave a aj preto sa z neho stalo úzkostlivé dieťa, ktoré bolo na nich silno naviazané. Jeho mamička niesla smrť svojho prvorodeného syna tak ťažko, že si siahla na život. Lekári jej ale v poslednej chvíli vypumpovali žalúdok a zachránili ju. „Mamička bola citlivá a ja som tiež. Preto sa nehanbím napísať scénu, o ktorej viem, že bude dojímavá. A kašlem na to, že mi budú hovoriť, že je to gýč. Dojatie a smiech sú váhy. Taký je život, že sa niekedy smejeme a inokedy plačeme,“ hovoril pred rokmi pre Český rozhlas.
Zdeněk Svěrák sa chcel v detstve stať vodičom pekárskeho auta, neskôr prezidentom alebo sprievodcom. Hral hokej, volejbal, miloval hudbu a knihy, z ktorých čítal nahlas pred rodičmi a asi tam, podľa jeho vlastných slov, sa zrodila túžba niečo prednášať pred publikom. Na gymnáziu začal písať svoje prvé humorné poviedky, ktorými bavil svojich spolužiakov a vtedy zistil, že mu robí radosť, keď dokáže rozosmiať ľudí. Aby ale sám nebol spolužiakom na smiech, svoje diela písal pod pseudonymom „Tornillo“, čo v španielčine znamená zverák.
Tolerantná spolužiačka Božena
Jeho otec ale chcel mať zo syna elektroinžiniera a Zdeněk sa skutočne prihlásil na elektrotechnickú fakultu v Prahe. Všetko sa zmenilo jeden večer, keď Svěrák vystupoval v kultúrnom dome, kde prednášal Nerudovu báseň a jeho vystúpenie malo obrovský úspech.
Uvedomili si to aj jeho rodičia, ktorí sedeli v hľadisku. Vtedy Zdeněk nabral odvahu a predstúpil pred nich so želaním, že by sa namiesto elektrotechniky chcel venovať učiteľstvu češtiny. Rodičia podľa neho boli ešte omámený jeho recitovaním, a tak so zmenou súhlasili. A urobili dobre. Na škole totiž Zdeněk stretol svoju osudovú partnerku Boženu. Vtedy však netušil, že raz bude za svoj obrovský úspech ďakovať práve tolerantnej spolužiačke.
Dovolila mu odísť
Článok pokračuje na ďalšej strane:
