Natrel sa horčicou a octom, aby ho necítili psy. Rudolf utiekol z Československa v rakve zahrabaný v uhlí
Vlak zastavil na hranici a armádne psy a psovodi ho začali hneď prehľadávať. Jeden pes oňuchával miesto priamo nad Rudolfom, ktorý v temnote len zadržoval dych.
Vydali naňho zatykač, za ktorý mu hrozili roky v uránových baniach. Pre mnohých rozsudok smrti. Rudolf vedel, že keby ho dolapili, skončil by v rádioaktívnych baniach, kde by prišiel o život. Kým ostatní čakali, koľko rokov dostanú za svoju sotva zahájenú odbojovú činnosť, Rudolf sa začal skrývať.
Zahrabal sa do uhlia v pivnici svojich rodičov. Nebol to ale príliš bezpečný úkryt a do domu im pravidelne chodila na kontrolu štátna bezpečnosť. Vtedy ešte Rudolf netušil, že uhlie sa stane jeho osudom k ceste na slobodu. Teraz sa ale musel skrývať.
Tajná miestnosť
Ako spomínal projekt Cesty ke svobodě, rodičia po niekoľkých návštevách eštebákov presvedčili, že ich syn určite už ušiel na Západ. Vďaka lži ich prestali intenzívne kontrolovať a Rudolf sa mohol presunúť hore. V podkroví mu otec vybudoval malú komôrku, v ktorej sa skrýval celých päť rokov. Nemohol ísť k lekárovi, nemohol chodiť do školy ani na prechádzky. Čakal, či sa politická situácia nezlepší, alebo či nezačne vojna, ktorá bola v jednej chvíli na spadnutie.
„Keď zomrel Stalin, povedali sme si – to je koniec, celý komunistický systém sa zosype. Nič sa ale nestalo,“ prezradil v relácii Babylon Rudolf. Bola len jediná možnosť – musí utiecť na Západ cez železnú oponu, ktorá bola strážená na každom kroku. Jeho otec prišiel na nápad, ktorý sa zdal ako bezproblémový, no celú rodinu mohol stáť život alebo slobodu.
Útek v rakve
Syna chcel ukryť do uhlia vo vagóne, ktorý išiel za hranice až do Talianska. Všetky vlaky ale museli prejsť špeciálnou bránou, kde ich dôkladne kontrovali psy aj ľudia. Niektorí vojaci dokonca do uhlia pichali oceľovými tyčami, aby zistili, či sa v nich neskrýva zradca štátu. Aby sa útek vydaril, muselo byť všetko dokonalé.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
