Dobré noviny
Osem dobrovoľníkov sa dalo zatvoriť na psychiatriu a sledovalo, kedy ich odhalia. Experiment zmenil všetko
Tímea Gurová
Tímea Gurová

Osem dobrovoľníkov sa dalo zatvoriť na psychiatriu a sledovalo, kedy ich odhalia. Experiment zmenil všetko

Davida Rosenhan
Davida Rosenhan — Foto: Youtube: TheBrookfieldPsychos/ Wikimedia Commons

Rosenhanov experiment zmenil prístup v psychiatrických liečebniach.

Dá sa spoľahlivo odlíšiť, kto je príčetný a kto nie? Za akých podmienok má pacient šancu dostať sa von z psychiatrickej liečebne? To boli presne otázky, ktoré v roku 1969 zaujímali amerického psychológa Davida Rosenhana zo Stanfordskej univerzity, a tak sa podujal vykonať netradičný experiment.

Akože počuli hlasy

Rosenhan a sedem ďalších zdravých ľudí pod vymyslenou identitou predstierali psychické problémy len preto, aby ich na niektorej z psychiatrických liečební hospitalizovali. Tri ženy a päť mužov si dohodlo stretnutia v nemocniciach, kde tvrdili, že počujú hlasy, ktoré im hovoria niečo ako „prázdny“. Na základe týchto problémov sa každý z nich dostal na kliniku, ktorú navštívil.

Foto: Wikimedia Commons

V správe o svojom experimente, ktorú publikoval v roku 1973, Rosenhan tvrdil, že nikto zo pseudopacientov neveril, že by sa mohol dostať medzi chorých tak ľahko. Sedem z nich dostalo hneď aj svoju diagnózu – schizofrénia. Jednému z nich dokonca na základe tohto symptómu diagnostikovali manicko-depresívnu poruchu. Okrem počutia zvláštnych hlasov sa na nič iné pritom nesťažovali. A okrem svojich vymyslených mien a profesií neklamali v ničom. Po tom, čo sa dostali do nemocnice, boli na všetko sami. Nikto z nich nevedel, kedy ho uznajú za zdravého a prepustia domov, ale všetci predpokladali, že ich klamstvo lekári veľmi rýchlo odhalia. Nuž, nestalo sa tak.   

Všetko bolo prejavom schizofrénie   

Aj napriek tomu, že pseudopacienti hlásili, že ich hlasy zmizli a nevykazovali žiadne iné príznaky, lekári a personál stále veril, že ich diagnózy sú správne. Ešte aj prejavy úplne normálneho správania z ich strany dokázali pretransformovať ako znak ich abnormálnosti. Jeden z pacientov si písal v zariadení poznámky o tom, čo sa v liečebni odohráva a ako k nemu pristupujú. Jedna zo zdravotných sestričiek si to všimla a napísala do jeho správy, že dotyčný sa zaujíma o písanie. Túto aktivitu však zhodnotili v duchu jeho schizofrénie a teda „nepretržité písanie je behaviorálnym prejavom tohto narušenia až nutkavého správania“.

Klinika St. Elizabeths
Klinika St. Elizabeths Foto: Wikimedia Commons

Ďalší zo pseudopacientov opísal svoj súkromný život tak, že má vrúcny vzťah s manželkou, s ktorou sa občas pohádajú, a deti za zlé správanie dostanú po zadku len minimálne. V jeho prepúšťacej správe sa však písalo, že „jeho pokusy ovládať emocionalitu s manželkou a deťmi sú prerušované výbuchmi hnevu a v prípade detí výpraskom“. Ich správanie teda vôbec neovplyvnilo vnímanie ich diagnózy, vôbec sa ju nesnažili prehodnotiť. Skôr naopak. Všetko, čo robili, mal byť výsledok ich diagnózy, a presne tak to aj interpretovali. Celý čas k nim pristupovali chladne a konverzácie držali na úrovni nezáujmu.

Pacienti ich odhalili hneď

Článok pokračuje na ďalšej strane:

Časť 1 / 2

Už ste čítali?