Gazda, ja peniaze nemám, kúpte mi tú fujaru. Juraj Kubinec vďaka nej nikdy nebol pri košiari sám
Salaš vyzerá hneď inak, keď je na ňom píšťalka či fujara a keď sa večer hráva pri košiari, spomínal nestor slovenských fujaristov.
Mal ľubozvučnú slovenčinu, no ešte krajšie vedel spievať a hrať na fujare. Nestor slovenských fujaristov Juraj Kubinec bol svojej vášni verný až do konca života. K nemu ku košiaru sa chodili učiť hrať mnohí mládenci z celého Slovenska. Juraj Kubinec bol z chudobnej rodiny a sám si fujaru nemohol dovoliť. Dostal sa k než aj vďaka štedrému gazdovi, keď raz boli spolu v krčme.
Gazda, kúpte mi fujaru
Juraj Kubinec sa narodil v osade Čechánky pri Detvianskej Hute. Už od malička musel byť pracovitým človekom, ako chlapec slúžil u gazdu, kde choval dobytok, pásol a dojil ovce. Ako uviedli echoviny.sk, večerné posiedky mládeže, ale najmä život na salašoch vtláčali pečať jeho vzťahu k ľudovej piesni.
„K prvej fujare som sa dostal, keď som mal 15 rokov. Slúžil som u jedného gazdu pri ovciach ako valach a chodil som s ním do Kriváňa po múku. Gazda vošiel do krčmy, ja som zostal von pri voze, no nakoniec si všimol, že skáčem pri tom voze, pretože ma oziabalo. Ešte bola zima. Vyšiel von, zavolal ma: Ďuro, hybaj sa zohriať, tam sú kachle. Zohreješ sa,“ hovoril pre STV Košice v roku 1971.
Keď Juraj Kubinec vošiel do krčmy, sadol si ku kachliam a oproti si všimol päť fujár. „Povedal som gazdovi: Tomáš, spýtajte sa toho krčmára, čo tie fujary robia. Či sú tam na predaj, alebo sú tam len vyložené,“ spomínal Juraj. Krčmár im povedal, že fujary pripravil pre chlapcov z Očovej, ktorí sa chodili do krčmy zabávať a dúfal, že si kúpia aspoň jednu z nich.
Fujaru chcel vymeniť za barana
„Zložil nám tri z nich dole, dve menšie a jednu takú väčšiu. Ja som si hneď vybral tú najväčšiu. Povedal som gazdovi: Tomáš, ja peniaze nemám, kúpte mi tú fujaru,“ povedal odhodlane Juraj. Jedna fujara vtedy stála skoro tri zlatky a Juraj chcel za ňu gazdovi zaplatiť výmenným obchodom. U roľníka mal totiž zjednaných dvoch baranov, a tak mu chcel jedného z nich nechať za ľudový hudobný nástroj.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
