Ničil ju režim aj neľudský tréner. Najlepšia gymnastka všetkých čias sa dostala na slobodu v poslednej chvíli
Až odtajnené zväzky štátnej polície ukázali, čím všetkým si Nadia Comaneciová v mladosti prešla.
Krátko pred pádom komunistického režimu sedela Nadia Comaneciová na americkej ambasáde vo Viedni a žiadala o azyl. „Čo si želáte?“ pýtal sa jej úradník. „Chcem ísť do Ameriky,“ odpovedala Nadia. Správa o jej úteku do Spojených štátov spôsobila rozruch po celom svete, najviac však v domácom Rumunsku. Nadia Comaneciová bola päťnásobnou zlatou olympijskou víťazkou a vôbec prvou gymnastkou v histórií, ktorá získala hodnotenie 10,0.
Komunistický režim pod taktovkou diktátora menom Nicolae Ceausescu a jeho manželky Eleny si ju desaťročia strážil ako oko v hlave. Odtajnené záznamy neskôr ukázali, čomu všetkému muselo talentované dievča vo svojom živote čeliť. Peklo zo života jej budoval režim, ale aj tyranský tréner.
Talent od Boha
Nadia Comaneciová bola dcérou úradníčky a automechanika. Byť gymnastkou nebolo vôbec jej snom až do chvíle, kým ju na školskom dvore neobjavil jej neskorší tréner Béla Karolyi. Dovtedy nemala ani potuchy o tom, že sa v nej skrýva obrovský talent a pri ňom ukázala aj veľkú húževnatosť dostať zo seba maximum.
Neskôr vyšlo na povrch, že roky podstupovala brutálny tréningový program, ktorého cieľom bolo maximalizovať medailový zisk Rumunska, a to bez ohľadu na blaho mladučkých gymnastiek. Nadia bola roky pod drobnohľadom tajnej štátnej polície Securitate, sledovali ju dokonca aj počas vyučovania v škole v jej rodnom mestečku. Bola pod drobnohľadom, sledovali, s kým sa stretáva a potom o dotyčných zisťovali informácie. Správy zasielali vedeniu tajných.
Bez jedla a s jazvami na lícach
Na výplatnej listine tajnej služby sa nachádzali aj všetci členovia jej tímu, vrátane trénera Bélu Karolyiho či choreografa. Ten sa vo svojich správach venoval aj samotnému Karolyimu a jeho manželke Marte a jeho trénerským postupom. „Kričal a ponižoval. Hovoril jej, že je tučná krava, sviňa, dievčatám dával facky, veľmi sa ho báli. Marta ich zase chytala pod krkom tak, že do nich zarývala prsty,“ písal choreograf o pomeroch počas tréningov.
„Dievčatá mali na lícach jazvy od jeho prsteňov,“ informoval. Jeho správy o šikane však nikoho nezaujímali. Karolyi mal predsa výsledky, a to bolo hlavné. Jeho tréningy boli šesť dní v týždni a trvali osem hodín. Podrobne sledoval hmotnosť každého gymnastu a ak mal pocit, že je niekto ťažký, jedla sa už nedočkal. Bulímia bola v jeho tíme samozrejmosťou.
„Nebudeš jesť nič iné, len čerstvý vzduch. Ale len jedno sústo, lebo z dvoch by si bola tučná,“ vravel mladým dievčatám. Karolyi ignoroval všetky rady a usmernenia lekárov či dietológov. Ak mal niekto z nich problém s jeho postupmi, tak ho prepustil. Gymnastky museli trénovať a súťažiť aj vtedy, keď boli choré, dokonca aj so zraneniami či zlomeninami. Slovo chvály či povzbudenia počuli len v situácii, keď nimi potreboval manipulovať.
Obklopení agentmi
Jeho tím krátko pred olympiádou v roku 1976 v kanadskom Montreale napísal na trénera a jeho praktiky sťažnosť Ústrednému výboru Rumunskej komunistickej strany. Karolyiho označili za muža bez duše a človeka, ktorý je schopný ich aj zabiť. Samých seba označovali ako jeho otrokov.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
