Superboháči neplatia dane, no mali by zachraňovať svet. Europoslanci im poslali jednoznačný odkaz

Petíciu podpísali ekologicky a ľavicovo orientovaní europoslanci, približne desať ekonómov a tiež medzinárodné mimovládne organizácie ako napríklad Oxfam. Lalucqová a Zucman na podporu svojich návrhov uvádzajú precedens už dohodnutej 15-percentnej minimálnej dane zo ziskov nadnárodných spoločností, čo podporilo okolo 140 krajín sveta.

Malo by sa poukázať na distribúciu bohatstva

Hajšel tvrdí, že má zmysel poukázať na to, že distribúcia bohatstva nie je spravodlivá, čo je citeľné najmä pri krízach ako bola pandémia či vysoké ceny energií súvisiace s vojnou na Ukrajine. „To bohatstvo sa viac a viac koncentruje v rukách tých najbohatších. Bolo by spravodlivé mať nástroje, ktoré umožnia nejakú redistribúciu a to je aj formou vyššieho zdanenia tých najbohatších,“ uviedol.

Dodal, že jedno percento ľudí na svete vlastní také bohatstvo ako takmer 60 percent ľudí našej planéty. „Musíme to robiť inteligentne a zabezpečiť, aby tí najbohatší ľudia nepreviedli svoje financie do daňových rajov, kde budú nedostupné,“ domnieva sa Robert Hajšel.

Holandský príklad

Monika Beňová vyjadrila presvedčenie, že základom týchto snáh by malo byť zdanenie bohatých firiem a korporácií v tých krajinách, kde vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Takáto dohoda už podľa nej existuje, ale aj v EÚ existuje veľa výnimiek, ktoré ju umožňujú obchádzať.

Napríklad Holandsko zaťažuje iba desaťpercentnou daňou veľké spoločnosti, ktoré poskytujú zdravotné poistenie; z tohto dôvodu niektoré poisťovne pôsobiace na Slovensku môžu mať záujem byť zdaňovaní v Holandsku, upozornila.

„A čo sa týka (zdanenia) bohatých ľudí, určite je to správna cesta, dobrá správa pre spoločenský zmier. Bohatým tie peniaze určite chýbať nebudú; obávam sa však, že pri množstve daňových rajov, ktoré vznikajú a existujú, to nebude také jednoduché,“ uviedla Beňová.

avízo