Trénovala tajne v noci, muž ju nepustil na olympiádu. Ľudka obehla svet v kroji a so slaninou v kufri
Daktorí v dedine na mňa aj zazerali, čo má čo dievka behať, šport je len pre chlapov, spomínala legendárna slovenská bežkyňa.
Ľudmila sa spoznala s mladým učiteľom Milošom Šunom, ktorý s talentovou atlétkou rýchlo vytvoril pár. Rok po tom, ako sa stala majsterkou Slovenska, sa vzali a onedlho sa im narodila dcéra Eva. Čerstvá mamička sa vrátila k behu aj do reprezentácie, no jej manžel nemal pre jej životnú vášeň žiadne pochopenie.
Aj keď ju nominovali na letnú olympiádu u protinožcov, rozhodla sa zostať doma. Miloš ju nepustil, chcel ju mať doma. Pre pokoj v rodine zostala, postupne sa stala trojnásobnou mamou a namiesto behu dala prednosť manželovi a deťom. „Dodnes ľutujem, že som prepásla svoju životnú šancu. Bola som v skvelej forme,“ spomínala v rozhovore pre časopis Dotyky.
Prvá Slovenka na maratóne
Keď deti vyrástli, rozhodla sa vzoprieť manželovým predstavám a ako 47-ročná sa prihlásila na svoj prvý maratón. Bola zrejme prvou ženou na Slovensku, ktorá sa postavila na štart.
„Na trati som bola jediná žena. Dovtedy ženy nemali povolené behávať maratóny, bola to výlučne mužská záležitosť. Keď predtým chcela jedna žena bežať Košický maratón a poslala prihlášku, odpísali jej, aby sa dala vyšetriť na psychiatrii,“ hovorila pre MY Liptov Ľudmila Šunová, ktorá odvtedy absolvovala v typickom ľudovom kroji ďalších 114 maratónov po celom svete. Ten posledný ako 74-ročná na Antarktíde.
„Syn mi povedal, že som sa zbláznila. No tak som blázon a čo? Vrátim sa z Antarktídy a pôjdem do blázinca,“ povedala v roku 2006 pre Lesk. Ako uviedla čitateľka Dobrých novín Hanka Kurilová, Ľudmila behávala aj do roboty a z roboty, v lete, v zime, či snežilo, alebo pršalo.
V spacáku pod Eiffelovkou
„Nielen syn jej povedal, že sa zbláznila, ale aj manžel, ktorý sa za to hanbil, aj preto ju opustil. Chlapi sa mu v krčme smiali. Mala to v génoch. Na dôchodku podporovala mládež a pretekala aj jej vnučka,“ spomínala na sociálnych sieťach Kurilová.
Ľudmila pre beh robila všetko. Sama si zháňala sponzorské na štartovné a letenky, no nie vždy uspela. Pred pretekmi v cudzine častokrát prespávala u Slovákov žijúcich v zahraničí a pred maratónom v Paríži hlavu v noci sklonila pod holým nebom, v spacáku pod Eiffelovkou.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
