Trénovala tajne v noci, muž ju nepustil na olympiádu. Ľudka obehla svet v kroji a so slaninou v kufri
Daktorí v dedine na mňa aj zazerali, čo má čo dievka behať, šport je len pre chlapov, spomínala legendárna slovenská bežkyňa.
Do cieľa prichádzala v oblečená v slovenskom kroji, mávala stužkami a na nohách mala tenisky, ktoré boli častejšie deravé ako nové. Pred 15 rokmi zomrela v Liptovskom Mikuláši, v časti Ploštín, maratónska legenda Ľudmila Šunová, ktorá svoj prvý maratón absolvovala až ako 47-ročná, a to aj napriek tomu, že sa mohla stať veľkou hviezdou ženskej atletiky. Ľudmila ešte ako mladá mala ísť na olympijské hry do Austrálie. Ako žena to ale v tej dobe nemala vôbec jednoduché.
Behala tajne po tme
Ako Ľudmila spomínala pre MY Liptov, behávala od útleho detstva, najskôr vraj otcovi po cigarety. Bola predposlednou zo 14 súrodencov a v behu i celkovo v športe začala konkurovať všetkým chlapcom z dediny. Behanie ju bavilo, odkedy si pamätala, nohy jej išli samé.
„Ale keď som bola väčšia, daktorí v dedine na mňa aj zazerali, čo má čo dievka behať, šport je len pre chlapov, ženy majú behať len okolo sporáka, starať sa o muža, deti a o dom,“ spomínala v rozhovore s Beatou Chrenkovou, ktorá o bežkyni napísala knihu V teniskách a v kroji okolo sveta.
Ľudmila behala potajme, bez trénera, väčšinou po tme, aby ju nik nevidel. Utajené tréningy sa vyplatili a keď mala 20 rokov, stala sa majsterkou Slovenska v behu na 800 metrov, kde vytvorila s časom 2:23 slovenský rekord. Dostala sa až do reprezentácie a v roku 1956 mala šancu dostať sa na olympijské hry v Melbourne. Neodcestovala tam z jediného dôvodu – pre lásku.
Manžel ju nepustil
Článok pokračuje na ďalšej strane:
