Dobré noviny
Nádejní šéfovia RTVS majú poslednú možnosť podať prihlášky
SITA
SITA

Nádejní šéfovia RTVS majú poslednú možnosť podať prihlášky

V stredu bude Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá informovať o kandidátoch, ktorých pozve 30. júna na verejné vypočutie a prezentáciu ich projektov pred voľbou nového šéfa RTVS.

BRATISLAVA 17. júla - Do voľby generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) dostal zatiaľ Výbor Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá tri obálky, agentúru SITA o tom v utorok informoval predseda výboru Dušan Jarjabek.

Parlamentný mediálny výbor prijíma prihlášky najneskôr v utorok do 16:00 doručením obálky so všetkými potrebnými dokumentmi do podateľne Národnej rady SR. Obálky vo výbore otvoria v stredu doobeda.

V stredu bude výbor informovať o kandidátoch, ktorých pozve 30. júna na verejné vypočutie a prezentáciu ich projektov pred voľbou nového šéfa spojeného verejnoprávneho média.

Výbor schválil výzvu pre uchádzačov o post generálneho riaditeľa RTVS 28. júna.

Z najviac medializovaných mien možných nástupcov odvolanej šéfky RTVS Miloslavy Zemkovej potvrdili svoju účasť vo voľbe bývalý generálny riaditeľ TV Markíza a exšéf Rádia Expres Václav Mika a generálny riaditeľ Tlačovej agentúry SR a exšéf Slovenského rozhlasu Jaroslav Rezník. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytli agentúre SITA.

Po splnení podmienok pozvánka

Po doručení prihlášok do voľby bude proces výberového konania generálneho riaditeľa RTVS pokračovať vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá, v ktorom v stredu 18. júla za prítomnosti členov výboru otvoria obálky s prihláškami a oboznámia sa s kandidátmi.

Kandidátom, ktorí splnia všetky podmienky účasti v konkurze, pošlú 19. júla pozvánku, aby mali dosť času na prípravu.

Súčasne sa členovia výboru začnú oboznamovať s projektmi uchádzačov. Verejné vypočutie kandidátov, na ktorom predstavia svoje projekty riadenia a rozvoja RTVS, bude 30. júla.

Do dvoch pracovných dní od verejného vypočutia posledného kandidáta predloží výbor národnej rade návrh na voľbu generálneho riaditeľa RTVS so svojím stanoviskom.

Národná rada by tak mohla nového generálneho riaditeľa RTVS voliť už začiatkom augusta.

Opozičná časť Výboru NR SR pre médiá a kultúru tvrdí, že odvolanie generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej nebolo v súlade so zákonom.

Vníma ho ako frašku a preto členovia mediálneho výboru z opozičných parlamentných strán budú síce prítomní počas rokovania venovaného voľbe, ale pri hlasovaní odídu.

Do zvolenia nového generálneho riaditeľa RTVS vedú verejnoprávne médium ekonomická riaditeľka RTVS Daniela Vašinová a poradca generálnej riaditeľky RTVS pre strategické a investičné projekty Peter Ondro.

Miloslavu Zemkovú 26. júna po necelom roku a pol vo funkcii prvej generálnej riaditeľky spojeného verejnoprávneho média odvolala Národná rada SR.

Profil kandidáta na šéfa RTVS Václava Miku

Václav Mika sa narodil v roku 1963 v Trenčíne. Pochádza z učiteľskej rodiny. Vyštudoval Fakultu ekonomiky riadenia výrobných odvetví Vysokej školy ekonomickej, externe produkciu na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení a je držiteľom profesionálneho certifikátu v manažmente na Open University.

V rokoch 1986 až 1994 zastával rôzne posty v Slovenskej televízii (STV). V 90. rokoch bol riaditeľom kancelárie STV. V roku 1994 bol jedným zo štatutárov STV a z STV odišiel po nástupe generálneho riaditeľa Jozefa Darma. V rokoch 1998 a 1999 bol podpredsedom Rady STV. Externe pôsobil aj na Fakulte produkcie VŠMU.

Neskôr bol členom správnej rady spoločnosti IP, externým poradcom ministra kultúry pre oblasť informačnej politiky a masmédií. V rokoch 1994 až 1998 bol riaditeľom Prvej slovenskej mediálnej agentúry (PSMA).

Pred príchodom do Markízy šéfoval Rádiu Expres - bol predsedom predstavenstva spoločnosti D.Expres. Rádio Expres viedol od jeho spustenia v roku 2000 až do 1. februára 2006. Rádio sa v tom čase stalo najpočúvanejším na Slovensku a túto pozíciu si drží dodnes.

Od 1. februára 2006 vystriedal na poste generálneho riaditeľa Televízie Markíza Vladimíra Repčíka. Zároveň sa stal konateľom licenčnej spoločnosti Markíza – Slovakia. TV Markíza si za jeho takmer päťročného pôsobenia udržala pozíciu najsledovanejšej súkromnej televízie u nás a spustila svoj druhý kanál TV Doma.

Václav Mika odišiel z CME na vlastnú žiadosť 28. septembra 2010 bez konkretizovania dôvodov. Podľa informácií denníka SME bol za jeho odchodom dlhodobo "nie najlepší vzťah" so šéfom CME Adrianom Sarbom. Od konca roku 2004 až do začiatku roka 2011 bol Václav Mika prezidentom Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc, ktorá zastupuje záujmy prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania.

V súčasnosti je čestným členom rady asociácie. Podniká v rôznych oblastiach, medzi iným aj v médiách a je tiež honorárnym konzulom Mexika na Slovensku.

“STV a SRo potrebujú zainteresovaného, odvážneho, odhodlaného, mediálne fundovaného manažéra. Určite, že sa nájdu takí, ktorí by mohli riadiť rozhlas a televíziu spolu, otázkou je, do akej miery budú mať priestor,“ povedal Mika v októbri 2010 pred spojením STV a SRo do spoločného verejnoprávneho média Rozhlasu a televízie Slovenska (zdroj: Nový Čas 13.10. 2010).

Mikovo meno sa aj v tom čase spomínalo medzi možnými kandidátmi na šéfa budúceho nového verejnoprávneho média.

Profil kandidáta na šéfa RTVS Jaroslava Rezníka

Jaroslav Rezník mladší sa narodil v roku 1966 v Ružomberku. Vyštudoval slovenský, ukrajinský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1993 nastúpil na post riaditeľa Regionálneho štúdia Slovenského rozhlasu (SRo) v Košiciach.

V rokoch 1997 až 2005 bol generálnym riaditeľom SRo. Po prvý raz Rezníka zvolila do funkcie ústredného riaditeľa SRo Národná rada SR v októbri 1997, keď sa tejto funkcie v júni 1997 vzdal Ján Tužinský. Rezník nastúpil na tento post z funkcie šéfa regionálneho štúdia SRo v Košiciach.

Za ústredného riaditeľa ho navrhla Rozhlasová rada. Rezníka rada 27. júla 2001 v konkurznom rokovaní opäť vybrala za šéfa SRo. Parlament ho 4. septembra 2001 v tajnom hlasovaní potvrdil vo funkcii na druhé funkčné obdobie. Rezník dostal 85 z platných 112 hlasov. Funkčné obdobie na čele rozhlasu sa mu skončilo 7. októbra 2005.

Rezník sa následne zúčastnil na ďalšej voľbe šéfa SRo, napokon sa však účasti na voľbách v Rozhlasovej rade vzdal. Od novembra 2005 pracoval ako hlavný štátny radca na ministerstve kultúry vedenom v tom čase Marekom Maďaričom. Do funkcie generálneho riaditeľa TASR nastúpil po menovaní prvou vládou Roberta Fica, 5. apríla 2007.

Nahradil bývalého šéfa agentúry Petra Nedavašku, ktorý na konci marca 2007 z TASR odišiel na vlastnú žiadosť. Po zmene TASR zo štátom dotovanej na verejnoprávnu od 1. januára 2009 sa Rezník ako jediný uchádzal o post jej generálneho riaditeľa. Do funkcie ho ako staronového šéfa TASR zvolila Správna rada TASR 29. apríla 2009. Jeho funkčné obdobie trvá do roku 2014.

Rezníka počas šéfovania SRo kritizovali za podpísanie mnohých nevýhodných zmlúv a straty rozhlasu. V roku 2005 dosiahol schodok rozhlasového hospodárenia 270,5 mil. slovenských korún (cca 9 mil. eur). Podpísal zmluvy so spoločnosťou BSP Lawyer Partners (neskôr Lawyer Partners). Spoločnosť poplatky žiadala aj od ľudí, ktorí koncesie zaplatili.

Obrovské penále, ktoré hrozili mnohým koncesionárom, zrušil až parlament, keď v rokoch 2006 a 2007 prijal zákony o generálnom pardone za nevyplatené koncesionárske poplatky a penále. Rezníka vystriedala na čele SRo v apríli 2006 Miloslava Zemková, ktorá stála od januára 2011 aj na čele RTVS.

S Rezníkom mala spor napríklad i pre spomínanú zmluvu s firmou Lawyer Partners. Zmluvu v októbri 2006 vypovedala a obrátila sa na súd. Kauza sa na súdoch skončila na konci roka 2008, keď sa SRo s LP dohodli na mimosúdnom ukončení sporov bez finančných a iných nárokov.

Verejnoprávna TASR vedená Rezníkom hospodárila vlani so stratou. Podľa Výročnej správy o činnosti a hospodárení TASR za rok 2011 sa hospodárenie agentúry k 31. decembru 2011 skončilo so stratou vyše 474-tisíc eur. Náklady TASR v roku 2011 dosiahli 3,56 milióna eur a výnosy 3,09 milióna, z čoho dotácia zo strany ministerstva kultúry bola 1,26 mil. eur.

Už ste čítali?