V uránových baniach neveril, že sa dožije slobody. Anton Srholec nezatrpkol, ani keď nedostal svoju farnosť
Ja svoje kňazstvo neberiem, že chcem byť extraliga v cirkvi. Kresťanstvo je v službe chorým, trpiacim a ľuďom, ktorí žijú na okraji, hovoril odvážny kňaz, ktorého prezývali Don Antonio.
Kto zažil neslobodu, vie, čo je sloboda, hovorieval Anton Srholec, kňaz a človek, ktorý svoj život zasvätil ľuďom v núdzi. Veľmi dobre vedel, čo znamená byť slobodný, a to napriek, že mu komunisti robili zo života peklo.
Anton Srholec sa pokúsil o ilegálny prechod cez hranice, prežil viac ako osem rokov pod zemou v jáchymovských uránových baniach, a to všetko len preto, že sa chcel stať kňazom a slúžiť ostatným. Keď ho nakoniec za kňaza vysvätil samotný pápež, rozhodol sa, že nezostane v Taliansku, ale vráti sa do totalitného Československa, z ktorého chcel spraviť lepšie miesto. Napriek tomu, že sa ani po revolúcii nedočkal vlastnej farnosti, Anton Srholec zanechal odkaz ľudskosti, ktorý otvára aj malú škáru pre svetlo a nádej v časoch, kde vládne absolútna tma.
Niečo ako osvietenie
Anton Srholec sa narodil v Skalici ako druhé so siedmich detí do jednoduchej maloroľníckej rodiny. Jeho otec bol veľmi pracovitý, mama zase láskavá a obaja si stáli za správnymi hodnotami. Otec napríklad odmietol počas vojny arizovať židovskú pôdu, aby zveľadil vlastný majetok.
To všetko vplývalo na dospievajúceho Antona, ktorý počas jednej návštevy kostola na Dušičky v roku 1942 rozhodol o svojom živote. Bol studený deň, pršalo, fúkal silný vietor a v kostole sa chcel len zohriať a pomodliť. „Počas modlitby som zažil dačo ako osvietenie. Ako keby som sa stratil. Akési svetlo, blaženosť a pocit šťastia, čo naplnilo celé moje vnútro. Prebudil som sa a všetko bolo také isté ako predtým, len ja som sa zmenil,“ spomínal v relácii Portrét Anton Srholec, ktorého zaplavil silný pocit, že Boh existuje.
„Bola vojna, pamätám sa, že zomierali milióny ľudí na frontoch celej Európy. A vtedy sa vo mne niečo tak zlomilo, že som sa rozhodol, že takýto svet nemôže byť. V detskom nadšení a optimizme aj naivite rozhodol, že ten svet zmeníme, iba keď bude podľa Kristových zásad,“ hovoril v relácii Slovenský panteón Anton, ktorý sa rozhodol, že bude kňazom.
Akcia K
Ako 14-ročný odišiel k Saleziánom do Šaštína a tam sa začal pripravovať na svoju kňazskú kariéru. Socialistický režim však vyhlásil cirkvi vojnu. Na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne ho zastihla celoštátna akcia komunistického režimu proti reholiam – akcia K (Kláštor). Komunisti naplnili väznice tisíckami nevinných obetí a medzi nimi sa ocitol aj mladý Anton Srholec.
„V jednu aprílovú noc roku 1950 ma prepadli, odvliekli do starého kláštora v Podolínci až za Tatrami. Nás mladých však postupne rozpustili. Ale doba si ťa dočká za rohom,“ opisoval v knihe Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov.
Antona Srholca odvliekli na stavbu Priehradu mládeže, kde bolo pre mladých nádejných kňazov pripravené vymývanie hláv kombináciou fyzickej otročiny a ideologických školení. To ale nepomohlo. Anton Srholec sa dostal do skupiny 23 kňazov a študentov, ktorí sa v apríli 1951 rozhodli o ilegálny útek cez rieku Moravu.
Ľudovky a lámanie kostí
Článok pokračuje na ďalšej strane:
