Večerník, kúpte si Večerník! S legendárnym kolportérom Borisom sa osud nemaznal. Pomohli mu neznámi ľudia
Večerník, kúpte si Večerník!
Predaju legendárneho Večerníka sa venoval až do jeho zániku v roku 2006. Prácu kamelota si obľúbil, hoci priznal, že v ňom ostala vnútorná nevyrovnanosť. „Literatúre som sa už nemohol venovať ani vo voľnom čase. Tá udalosť má zablokovala,“ smutne dodal milovník autorov slovenskej literárnej moderny a realizmu. „Najviac ma zaujal Juraj Slávik s umeleckým pseudonymom Neresnický svojou orientáciou na západoeurópske literatúry, predovšetkým francúzsku, ktorú Štúrovci zanedbávali,“ uviedol muž, od ktorého by takéto intelektuálne slová mnohí nečakali.
Ťažké životné skúšky
O strechu nad hlavou prišiel v roku 2005, keď ním otriasla smrť jeho otca. „No už rok pred ňou bol pre mňa extrémne ťažký. Takzvaný studený zápal pľúc mi udrel na srdce a k smrti mi veľa nechýbalo. Skončil som v nemocnici, dostal som lieky, ale osem mesiacov som nemohol pracovať,“ vysvetľoval svoj ťažký životný údel.
Býval v podnájme, kde údajne nedával pozor na spotrebu vody a dostal sa do ešte väčšieho dlhu. Našťastie, našli sa dobrodinci, ktorí mu pomohli. Paradoxne, neboli to jeho kamaráti, ale jednoducho ľudia, ktorí sa zaujímali. „Pomohol mi Patrik, manažér z Irish pubu, pani Anderlová z módnych doplnkov na Laurinskej ulici a ešte viacerí,“ vymenoval. Na ulici si vraj našiel veľa dobrých známych, hoci je skôr samotárom.
Od roku 2011 sa venuje predaju časopisu Nota bene na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Zisk z predaja mu vraj stačí na zaplatenie ubytovne a skromný život. „O pol jedenástej vychádzam z ubytovne a idem do výdajne po Nota bene. Obyčajne si beriem dvadsať časopisov a dve knihy... Na svojom pracovnom mieste som zhruba od pol jednej do pol siedmej večer. Pokiaľ predám skôr, idem skôr domov, pokiaľ nie, ostávam dlhšie,“ uzatvoril Boris Tavaly.
