Ružovočervená polárna žiara v noci ohúrila Slovákov. Ak ju chcete vidieť, dostanete ešte jednu šancu
Ak ste polárnu žiaru zmeškali, nezúfajte.
Slnko strieľa, Zem sa chráni
A ako vlastne taká polárna žiara vzniká? „Žiara je dôsledkom interakcie hustého oblaku nabitých častíc so zemskou atmosférou,“ vysvetlil v minulosti Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave. Doplnil, že obvykle sa polárna žiara vyskytuje 80 až 150 kilometrov a zriedkavo aj do výšky 400 kilometrov nad zemským povrchom.
Vysvetlil, že Zem má svoj prirodzený magnetický štít, vďaka ktorému sa väčšina tohto nebezpečného žiarenia odkloní. Časť slnečného materiálu však ostáva v oblastiach okolo magnetických pólov Zeme, kde siločiary magnetického poľa Zeme a aj častice preniknú do zemskej atmosféry, informoval Horálek.
Vďaka zrážkam s atómami a molekulami vzduchu dochádza k tzv. excitácii a ionizácii a vyžarovaniu viditeľného svetla. Jeho odtiene zodpovedajú hodnotám vyžarovanej energie. Dodal, že najčastejšie sú viditeľné zelená a červená žiara, ktoré zodpovedajú excitovanému kyslíku. Modré zafarbenie žiary zodpovedá ionizovanému dusíku.
