Tradičným vianočným jedlom v Hniezdnom sú tzv. bobáľky
Samotná štedrovečerná hostina má viacero chodov.
Na snímke bobáľky plnené slivkami a posypané makom./Ilustračné foto. Foto: TASR/Milan Kapusta
Hniezdne 30. novembra (TASR) - Vianoce oslavujú ľudia na celom svete, avšak každý národ, región či každá rodina má svoje odlišné zvyky a tradície. Obyvatelia obce Hniezdne neďaleko Starej Ľubovne sa na Vianoce pripravujú už počas adventu, pretože v mnohých rodinách sa striktne dodržiava adventný pôst.
„Na Štedrý deň ráno muži chodia vinšovať radostné a pokojné sviatky svojim rodinám, priateľom a známym, zatiaľ čo ženy pripravujú slávnostné pohostenie. Pred večerou sa všetci členovia rodiny umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí,“ priblížil zvyky František Strela z Nestville Parku, ktorý sa zaoberá tradíciami severného Spiša.
Na vianočnom stole pod obrusom je podľa neho vždy schovaný kúsok chleba a peniaze, aby mala rodina v ďalšom roku dostatok jedla a peňazí. Počas Štedrého dňa dostane každý člen rodiny šupinu z kapra a vloží si ju do peňaženky. Zaužívaným zvykom je aj rozrezanie jablka, ktoré má odhaliť zdravie rodiny v najbližšom roku. Pred večerou sa spoločne pomodlia a spievajú vianočné koledy. Nikto sa počas modlenia nevzďaľuje od stola, aby sa počas roka neodlúčil od rodiny. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať jeden tanier navyše pre tých, ktorí nemohli prísť, alebo pre tých, ktorí už nie sú medzi nami.
„Samotná štedrovečerná hostina má viacero chodov. Po spoločnej modlitbe sa začína oplátkami s medom a cesnakom, ktoré zaručia rodine zdravie po celý rok. V Starej Ľubovni sa následne podáva šošovicová, fazuľová alebo hubová polievka. Strukovinové polievky sa na Vianoce jedia kvôli peniazom, aby bola rodina celý rok bohatá a neprišla o ne,“ dodáva Strela. Po polievke sa podávajú pirohy plnené zemiakmi so šošovicovým alebo fazuľovým prívarkom. Hlavným jedlom je vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Ako posledné sa podávajú tzv. bobáľky alebo pupáčiky s makom.
Recept na túto pochúťku, ktorý je súčasťou knižky Tradičné tajomstvá kuchyne severného Spiša, pozostáva z kysnutého cesta, ktoré sa najprv pečie a potom aj zaparí. Bobáľky sa môžu robiť na sladko s makom či orechmi, alebo na slano s kyslou kapustou i tvarohom. Autormi kuchárskej knihy zo severného Spiša sú traja tatranskí šéfkuchári. „Tradičné spišské jedlá boli vždy postavené na základných surovinách, ktorých bol v tejto oblasti dostatok, teda na zemiakoch a kyslej kapuste,“ vysvetlil šéfkuchár a jeden z autorov knihy Peter Pikovský. Značná časť zozbieraných receptov je tak postavená na základoch kysnutého cesta či polievkovej konzistencii.
Pod tradičnými spišskými jedlami si návštevníci často predstavujú skôr bryndzové halušky či pirohy. „Pravdou však je, že sa podarilo zozbierať už aj zabudnuté recepty, ktoré sa síce menej varia v tatranských reštauráciách, o to častejšie sú však na tanieroch bežných Spišiakov,“ dodal ďalší z autorov Ľubomír Gašpar. Obec Hniezdne v Staroľubovnianskom okrese bola v minulosti privilegovaným kráľovským mestom. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1286. Na najmenšie slobodné kráľovské mesto bolo povýšené v roku 1412 kráľom Žigmundom Luxemburským. Žili tu pivovarníci, krajčíri, obuvníci a kováči. Dnes má dedinka na brehu rieky Poprad takmer 1500 obyvateľov.
