O rysej elegancii aj perverzných vydrách s fotografom divej zveri z Liptova: V lese sa vyspím lepšie ako doma
Kvetoslava Šlavku známi okolo Liptova volajú Kvetko. Poznajú ho aj podľa dobrodružných výjazdov do divokej slovenskej prírody, kde celé dni presedí vo fotostane pre pár snímkov vydier či svorky vlkov.
„Začal som fotiť srnky, líšky. Najprv som si myslel, že to bude jednoduché – veď zver bežne pozorujeme stáť na okraji cesty alebo počas turistiky. Zviera ti ale ujde. Pochopil som, že táto moja nová záľuba ma bude stáť množstvo času študovania daného zvieraťa, jeho zvykov, povahy. A potom už iba trpezlivosť. Rád chodievam fotiť sám alebo s kamošom. Najčastejšie je to sem, do Západných Tatier, Bobroveckej doliny a podobne. Baví ma divočina, kde chodieva málo ľudí. V Jaloveckej doline sa pohybuje zopár turistov a je to jediná dolina, ktorá nemá zvážnicu, teda príjazdovú cestu.“
„Z mojich pozorovaní mám dojem, že sa nesprávame k prírode s obozretnosťou, pokiaľ sa nás niečo bytostne nedotýka. Človek rúbe lesy, stavia vodné elektrárne na riekach. Možno o pár rokov to ale pochopíme všetci.“ Kveto Šlavka
Hovorme o medveďoch: samec cudzie mláďatá chladnokrvne zabije
Údajne ich rátal tak do desiatich kusov, kým ho to prestalo ohurovať. Doteraz sa priblížil len k líščiemu a jazvečiemu brlohu, a hoci našiel aj medvedí, zďaleka sa mu vyhol. Bola jar a mal preto obavy, žeby mohol natrafiť na medvedicu s mláďatami. Takýto zážitok môže byť človeku skutočne osudným. Radšej ich necháva na pokoji.
Väčšina samíc schádza vtedy dolu do doliny – deje sa to v období ruje, keď sa samce chcú páriť. Sú schopné zabiť mláďatá, ktoré nie sú ich, aby pozornosť samice patrila výlučne jemu. Pokiaľ by to boli jeho potomkovia, nechal by ich nažive. Kveto tiež čerpá informácie z práce Erika Baláža, ktorý našiel v medveďom truse aj zbytky drobných pazúrov. Znamená to, že samec neostáva iba pri smrteľnom útoku na mláďatá.
„Samica sa mláďatá vždy snaží ubrániť, no záleží na okolnostiach. Niekedy je zrejme jediné riešenie situácii predísť a zísť nižšie do lesa. Ani sa im nečudujem, raz som videl asi 300-kilového medveďa, ako labami bez problémov láme strom. Driapaním kmeňa čo najvyššie tiež necháva stopu pre iného samca ako prevenčnú informáciu o svojej veľkosti, v prípade ak by došlo k súboju o samicu. Po ruji ju samec opúšťa a žije svojím samotárskym životom v horách; tie sú oplodnené v lete, v zime porodia a na jar vychádzajú z brlohov.
Aj keď si tohto medveďa-samotára radi predstavujeme, ako sa v lese túla a žerie maliny, vôbec nie je bylinožravec a rád sa priživí aj na úhynoch, napríklad keď niekde spadne kamzík. A nie je ani pravý zimný spáč: počas zimy vychádza z brloha trochu sa prejsť, vyprázdniť sa – je teda možné ho stretnúť aj v zimnom lese. Každý jedinec má svoj vlastný brloh, no nemusia to byť iba diery v strome či skale. Niekedy si vystelú jamu v zemi a nechajú sa zasypať snehom. Pri turistike sa vám tak môže stať, že v snehu stúpite na medvedí brloh.“
Prvého vlka videl trojmo a na tajňáša odsledoval medvedie hrátky
Kveto už nafotil aj pomerne rozsiahlu sériu vlkov, hoci počas svojho prvého zážitku pri sebe fotoaparát nemal. Počas jazdy na bicykli v Žiarskej doline sa vybral ovlažiť do potoka. Z lesa vedľa neho vybehli traja vlci a tvárili sa, ako keby pri nich vôbec nebol.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
