Chodíte do posilňovne pre mozog? Úspech staršej Slovenky ukazuje, aké výhodné je celoživotné vzdelávanie

Andragogička Nadežda Hrapková je sama príkladom toho, aké je celoživotné vzdelávanie obohacujúce. Ešte ako matka troch malých detí vyštudovala vysokú školu a popri práci zvládla doktorandské štúdium. „Niekto by  mohol povedať, že zvedavosť či túžba vedieť nové veci musia byť v povahe človeka. Nie je to tak. Musíte si zvyknúť na určitý spôsob života, mať na seba nároky a snažiť sa ich plniť,“ hovorí odborníčka na vzdelávanie dospelých, Nadežda Hrapková, ktorá od roku 1992 pôsobí na Univerzite Komenského, kde riadila Univerzitu tretieho veku UK v Bratislave. Dnes ako projektová manažérka organizuje programy vzdelávania dospelých a projekty Erasmus+.  „V minulosti bol motivačnou pohnútkou často záujem vyštudovať vysokú školu. Dnes máme na Univerzite tretieho veku polovicu študentov s VŠ vzdelaním. Prichádzajú si k nám rozvíjať svoje záujmy, na ktoré v minulosti počas kariéry nemali čas,“ vysvetľuje Nadežda Hrapková.

Posilňovňa pre mozog

Všetky zručnosti, čo sme kedy obdivovali na iných, sa môžeme naučiť. Na veku nezáleží. Ak na cudzie jazyky, hru na hudobný nástroj, tanec alebo bojové umenie nebol čas pri malých deťoch, počas náročného obdobia v práci, môžeme sa do nich pustiť neskôr. Neurobiologičky Lulu Chen a Christine Gall z Univerzity Irvine v Kalifornii dokázali, že každodenné formy učenia oživujú nervové receptory, ktoré udržiavajú fungovanie mozgových buniek na optimálnej úrovni. S podobným výskumom prišla aj Britská spoločnosť pre Alzheimerovu chorobu. U pacientov, ktorí sa neustále učili nové zručnosti a vzdelávali sa, zaznamenali oneskorený nástup tohto ochorenia o viac ako štyri roky.

Rozvíjať sa pritom nemusíme len na akademickej pôde. Človek dokáže ťažiť z akejkoľvek novej zručnosti.  Učenie navyše pomáha človeku vytvárať si sociálne kontakty a robí ho radostnejším. Potvrdzuje to riaditeľka Krajskej knižnice v Žiline, Katarína Šušoliaková: „Účastníci kurzov u nás v knižnici oceňujú priateľskú atmosféru. Druhotným efektom vzdelávania je tiež sociálny kontakt. Mnohí ľudia chodia do knižnice, aby sa streli s inými ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy a máme skúsenosť, že nadviazané priateľstvá pretrvávajú aj po skončení kurzov.“ Podľa prieskumov Eurostatu z roku 2021 je účasť Slovákov na celoživotnom vzdelávaní na úrovni 4,8 %. V rámci EÚ sme medzi tromi krajinami s najnižším záujmom o celoživotné vzdelávanie. Priemer v Európskej únii je pritom 10, 8 %. Drvivá väčšina Slovákov na nevyhnutnosť neustáleho vzdelávania sa po skončení školy už nemyslí. Podľa minuloročného prieskumu v rámci iniciatívy Národný koordinátor Európskeho programu vo vzdelávaní dospelých je potrebné ich k tomu motivovať. Za okrúhlym stolom aktéri vo vzdelávaní dospelých hovorili  aj o potrebe finančnej podpory pre jednotlivcov a organizácie, ktoré poskytujú toto vzdelávanie. Výstupy stretnutí prinesie Mapovacia správa o stave zručností na jar 2023.

Viac zručností, viac možností

Pri profesiách ako lekár či učiteľ je celoživotné vzdelávanie samozrejmosť. Medicínska veda sa vyvíja, poznatky sa rozširujú a máme tu tiež množstvo nových technológií. Kým deti, ako by sa s nimi narodili, staršie ročníky si ich musia „naštudovať“ a naučiť sa s nimi pracovať. Zvedavosť a túžba naučiť sa niečo nové je užitočná pre každého. „Naša účastníčka vzdelávania 50+ si našla nové zamestnanie aj na základe absolvovania štúdia na Univerzite tretieho veku UK v Bratislave v odbore etnológia,“ hovorí Nadežda Hrapková z Centra ďalšieho vzdelávania UK. Dobré uplatnenie majú zrelší absolventi v odbore počítače a informatizácia spoločnosti. Cieľom Európskej komisie a iniciatívy Národného koordinátora Európskeho programu vzdelávania dospelých na ŠIOV je do roku 2030 zapojiť do vzdelávania a odbornej prípravy takmer 60% dospelých. Ukazuje sa, že celoživotné vzdelávanie je kľúčové, ak sa chceme uplatniť na dynamicky sa meniacom trhu práce.

Osvojenie si užitočných zručností pre každodenný život veľmi pomáha ľuďom, ktorým sa z rôznych dôvodov nedarí zamestnať. Dobrým príkladom sú Omamy v rómskych komunitách v Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji. „Omama je žena, ktorá býva priamo v osade, prešla výberovým konaním a školením a potom sa na čiastočný alebo plný úväzok venuje mamičkám a maličkým deťom v komunite,“ vysvetľuje  Zuzana Révészová, supervízorka a lektorka organizácie Cesta von, ktorá organizuje program Omamy. Organizácia takto zamestnáva ženy, akési autority v komunite, ktoré učia rómske mamičky starať sa o dieťatko, aby sa mentálne aj fyzicky rozvíjalo. Samotné Omamy, dospelé ženy, prechádzajú všestranným vzdelávaním. V rámci programu ich trénujú, čo majú učiť mamičky v komunite. Mentorky, supervízorky a regionálne kooridnátorky im tiež pomáhajú v osobnom rozvoji. „Často sú to ženy, ktoré predtým nepracovali, nemajú pracovné návyky, majú viac detí a potrebujú sa dostať do pracovného tempa a naučiť sa manažovať si čas. Ponúkame im tiež lekcie na zlepšenia slovenčiny alebo finančnej gramotnosti,“ hovorí špeciálna pedagogička Zuzana Révészová.

Súčasných zamestnávateľov nezaujímajú len vedomosti, ale aj takzvané mäkké zručnosti, teda ľudské kvality a schopnosti v oblasti medziľudských vzťahov. Tie sa na školách zatiaľ neučia, no pre dobré vzťahy na pracovisku a spoluprácu sú esenciálne. Týkajú sa toho, ako človek komunikuje s ostatnými, rieši konflikty a ako sa dokáže prispôsobiť zmene. „Požiadavky novej generácie sa menia v tom, aké zručnosti by chcela získať v škole, preto aktívnym učiteľom poskytujeme krátkodobé aj dlhodobé tréningy v oblasti komunikácie a modernej didaktiky,“ hovorí Zuzana Labašová z Komenského inštitútu, v ktorom školia učiteľky a učiteľov z praxe práve v oblasti mäkkých zručností. Tie sú podľa štúdie portálu Profesia z roku 2019 medzi zamestnávateľmi žiadanejšie ako odborné a pokročilé znalosti jazyka, či počítačových programov.

Digitálne zručnosti

K ďalšiemu vzdelávaniu otvárajú dvere najmä digitálne zručnosti. V tomto smere na Slovensku zaostávame. Ukázalo sa to cez pandémiu. Košická organizácia Ženský algoritmus sa zameriava na digitálne vzdelávanie najmä žien. Tie bývajú podľa riaditeľky organizácie, Lenky Hlinkovej znevýhodňované na trhu práce pre materstvo a predsudky. „Pracujeme s lektormi z praxe a dbáme na praktické uplatnenie poznatkov. Kombinujeme teoretické a praktické vzdelávanie,“ vysvetľuje Lenka Hlinková, ako pomáhajú účastníkom kurzov dopracovať sa k vytúženej práci v IT odbore a pri získavaní zručnosti, ktoré hľadajú. Počas pandémie Ženský algoritmus pomerne rýchlo prešiel na online výuku a organizácia si zriadila vlastnú digitálnu platformu. Kurzy rozšírili okrem skupín žien a dievčat aj na mládež a seniorov. „Práca so seniormi nás naučila, že s učením sa nových vecí by sme nemali skončiť ani po odchode z práce a vzdelávanie v oblasti digitálnej bezpečnosti je aktuálne pre každého, kto sa chce chrániť,“ dodáva Lenka Hlinková.     

V čom nepoľaviť?

Zamerajme sa na to, čo nám nová zručnosť prinesie. „Dôležité je, aby sme sa snažili naučené poznatky a zručnosti rozvíjať,“ radí Nadežda Hrapková. V zásade existujú tri oblasti, v ktorých by sme sa mali vzdelávať po celý život. Vzdelávanie sa vo svojom odbore je dobré najmä preto, aby sme dokázali držať krok s dobou, novými prístupmi a naša práca nás bavila. „Keď sme ešte na trhu práce, vieme sa z tejto práce viac tešiť, ak sa pritom zdokonaľujeme,“ myslí si Lenka Hlinková, ktorá v IT sektore pracuje vyše 10 rokov, viedla vývoj softvérov a motivuje ženy a dievčatá pracovať v IT oblasti. Všetkým ľuďom odporúča neustále hľadať nové príležitosti vzdelávať sa.   

Druhou oblasťou, na ktorú by sme pri osobnom rozvoji mali myslieť je rozvíjanie sa v tom, čo robíme radi. Záľuby prinášajú človeku radosť a spokojnosť. Ak človeka baví záhradkárčenie, nové metódy ošetrenia zeleniny či kvetov sa učí s nadšením. Vzdelávanie v „hobby“ oblasti navyše otvára dvere do sveta dobrovoľníctva a veční študenti spoznávajú nových ľudí a nadväzujú kamarátske kontakty. 

Článok bol pripravený v spolupráci so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania.