Namiesto frflania vymýšľajú, ako môžu zabaviť ostatných. Aj vďaka tomu menia Slovensko k lepšiemu
Spoznajte úžasné iniciatívy, ktoré vznikli v rôznych kútoch Slovenska. Rozhodnite, ktoré nápady si zaslúžia podporu.
Sú ľudia ako my. Chodia do práce, starajú sa o rodiny a riešia rovnaké problémy, ako všetci ostatní. Napriek tomu za nimi zostávajú vynovené školské dvory, zachránené hrady alebo spokojná komunita. Vo svojom voľnom čase totiž pomáhajú ostatným. A prečo to robia? Hybnou silou môže byť nespokojnosť, ktorej sa človek postaví, naznačuje psychologička Marcela Gatciová. „Výhodu majú ľudia, ktorí dokážu aktívne pristupovať k svojmu okoliu a uvedomujú si, že majú moc ho pretvárať,“ hovorí psychologička. A presne takíto ľudia stoja za malými komunitnými projektami, ktoré možno nezmenia svet, no pre miestnu spoločnosť znamenajú poriadne veľa. Toto sú niektorí z nich.
Škôlkari a seniori na jednej kope? Skvelý nápad!
„Čas je v dnešnej dobre veľmi vzácny. Chcela som ho tráviť so svojimi deťmi, spôsobom, aby to bola veľká zábava pre obe strany a zároveň by sa deti pritom niečo naučili,“ hovorí Denisa Drugajová z občianskeho združenia ŠkôlkarIQ. Klasické spoločenské hry aj novinky dôkladne pozná. Vie povedať, čo rozvíjajú a ako upraviť pravidlá, aby chytili za srdce škôlkára aj parkinsonika. Pracuje pre farmaceutickú spoločnosť a krúžky spoločenských hier v Bratislave a okolí rozbehla vo voľnom čase. „Napríklad predškolákom sa vďaka hrám lepšie zaraďuje do vyučovacieho procesu. Naučia sa čakať, kým budú na rade. Okrem nenásilného rozvoja sociálnych zručností, hry dokážu rozvíjať aj numeriku, logiku, priestorovú predstavivosť,“ vysvetľuje Denisa. „Seniorov hry zasa socializujú, dokážu u nich zvrátiť akési ich „upadanie na duchu“. Opätovne zapája mozgové prepojenia a podporujú psychickú vitalitu, ktorá potom súvisí aj s tou fyzickou,“ dodáva zanietená hráčka. Vďaka grantu začala so zmiešanými hráčskymi skupinami detí a seniorov. Na tieto stretnutia vyberá obľúbené hry, ktoré obe skupiny zároveň rozvíjajú. V komunitách sa tieto hráčske seansy starkých a detí stali hitom.
„Deti potrebujú spojenie a autentickosť, čo im seniori vedia poskytnúť. V ich spoločnosti zväčša nemusia konkurovať mobilnému telefónu či počítaču. Prirodzene sa dostavajú do kontaktu s témou starnutia a pozorujú život seniorov,“ hodnotí prínos projektu občianskeho združenia ŠkôlkarIQ psychologička Marcela Gatciová. Táto sympatická iniciatíva zároveň dáva tip aj nám, ako kvalitnejšie a zábavnejšie tráviť spoločný čas pri rodinných stretnutiach či návštevách. „Je veľmi zaujímavé, že pri senioroch v princípe využívame rovnaké hry ako pri deťoch. Napríklad hra Kulišák je taká univerzálna. Podľa stôp hráči hľadajú medzi 20-timi podozrivými, kto spáchal zločin. Baví to malé deti a aj seniorov. Podľa skupiny iba mierne upravujeme pravidlá, “ vysvetľuje Denisa, ktorá doma hráva hry s vlastnými deťmi vo veku 5 a 8 rokov a tiež aj so svojou 86-ročnou babičkou. Cez ŠkôlkarIQa zasa preniesla vášeň zahrať sa spolu dobrú hru aj do materských škôl a do seniorských domovov. Výskumy naznačujú, že takýto spoločný čas môže mať naozaj nečakané výhody. Podľa zistení odborníkov z Univerzity v talianskom Turíne, pri medzigeneračných stretnutiach detí a seniorov, sa starým ľuďom s demenciou zlepšil zdravotný stav. Iný výskum zo Spojených štátov zas poukazuje na zníženie depresií u seniorov vďaka medzigeneračným kontaktom. „Školáci boli po takýchto programoch tolerantnejší k seniorom, deti pri ich opise používali viac pozitívnych slov v porovnaní s obdobím pred realizáciou programu, cítili sa v prítomnosti starších ľudí komfortnejšie a mali plastickejšiu predstavu o starnutí,“ dopĺňa závery spomínaných výskumov psychologička Marcela Gatciová.
Vy rozhodujete, my pomáhame
Spoločná aktivita podľa psychologičky Marcely Gatciovej podporuje pocit spolupatričnosti v komunite a spájania sa s druhými. „Napĺňanie spoločného cieľa nám dáva zážitok, že spoločnými silami dokážeme veľa,“ tvrdí psychologička Gatciová na margo komunitných projektov. Ich veľký význam vníma aj spoločnosť Tesco. Začiatkom roka spustila už 12. edíciu svojho grantového programu Vy rozhodujete, my pomáhame, v ktorom prerozdelí sumu takmer 170 tisíc eur. Príležitosť dostávajú projekty, vďaka ktorým vznikajú nové komunitné priestory, záhrady, parky, herne, divadlá či športoviská. Tesco takto prispieva aj na obnovu pamiatok, na organizáciu športových, kultúrnych podujatí a vzdelávacích aktivít.
Do výzvy sa každoročne hlási okolo 500 neziskových organizácií, občianskych združení, škôl a škôlok, miest i obcí. Z prihlásených nápadov porota v tomto roku vybrala 231 lokálnych projektov. Každý z nich získa finančný príspevok. O jeho výške pritom rozhodujú zákazníci Tesca pomocou žetónov. Toto hlasovanie začalo v predajniach Tesco 16. januára a potrvá so 12. februára. „V každom obchode môžu zákazníci zahlasovať za jeden z troch projektov, ktoré vytvorili ľudia žijúci či pracujúci v ich susedstve,“ hovorí Michaela Lehotská, CSR manažérka Tesca na Slovensku.
Zelené školy a škôlky sú v kurze
Základná škola s materskou školou na Maurerovej ulici v Krompachoch si vďaka podpore Tesca vybudovala na školskom dvore záhradku a vyvýšené záhony, ktoré jej chýbali. V záhonovej záhrade si deti s pomocou učiteľov vypestujú bylinky, drobné ovocie a niektoré druhy zeleniny. „Reálne zažijú a pochopia zákonitosti prírody, vplyv vonkajších podmienok na rast rastlín, vplyv starostlivosti o ne. Naučia sa základné poznatky o pôde, vode a vegetácii. Deti tak môžu objavovať, skúmať, klásť otázky, hrať sa, pozorovať,“ hovorí o význame náučnej záhrady iniciátorka projektu, riaditeľka školy Dagmar Lučanská. Škola v Krompachoch na hlasovanie upozorňovala rodičov na sociálnych sieťach a cez aplikáciu Edupage a napokon sa jej podarilo získať vďaka množstvu žetónov pre svoj projekt najvyššiu možnú podporu.
Desaťtisíce žetónov v lučeneckom a fiľakovskom Tescu boli dobrou správou aj pre školský dvor Špeciálnej materskej školy pri Spojenej škole internátnej v Lučenci. Venujú sa tam deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou, so sluchovým postihnutím a autizmom. „V areáli našej materskej školy sme chceli vytvoriť priestor, v ktorom by si deti prostredníctvom zmyslového vnímania, manipulácie s prírodninami a hrovými prvkami rozvíjali sebauvedomenie, pozitívny vzťah k prírode, motorické zručnosti, zdravie a tiež priateľské vzťahy,“ hovorí zástupkyňa ŠMŠ Zdenka Cirjaková. Pri zväčšovaní a revitalizácii ihriska a osádzaní nových prvkov dobrovoľnícky pomáhali rodičia aj učiteľky. Finančnú podporu z grantu použili na nákup materiálu. „Nečakaným prínosom projektu bolo utuženie vzťahov medzi kolegyňami, vzájomné spoznávanie sa rodičov detí a vytváranie nových priateľstiev medzi rodinami so zdravotne znevýhodnenými deťmi,“ dodáva Zdenka Cirjaková. Škôlka z Lučenca sa do grantovej výzvy úspešne zapojila už druhýkrát.
Operácia Maroko
Na jeseň na brehu Váhu medzi Sereďou a Nitrou prebiehali niekoľko dní pátracie akcie po stratených osobách. Našťastie išlo o simulácie, pri ktorých skúsený kynológ Ján Pöthe trénoval dobrovoľných záchranárov aj s ich psíkmi. Užitočné výcviky zorganizovalo združenie Canis Center Eddy Slovakia aj vďaka podpore z grantového programu Vy rozhodujete, my pomáhame. „Výcvik má vždy nejaký scenár. Máme príbeh, kto sa stratil, čo sa stalo a tiež výpovede svedkov...Potom rozdávame súradnice do telefónov a dobrovoľní záchranári so psíkmi si rozdelia sektory, ktoré budú prehľadávať. Učia sa pritom pracovať s lokalizačnou technikou a oboznamujú sa s postupmi,“ opisuje priebeh posledných výcvikov Ján Pöthe zo združenia Canis Center Eddy Slovakia.
Dobrovoľní záchranári hľadali figurantov v sychravom počasí niekoľko hodín. Skúšali si denné aj nočné hľadania. „Výcvik bol úspešný, pretože dobrovoľníci dohľadali všetky stratené osoby,“ dodáva Ján Pöthe, ktorý najbližšie plánuje operáciu Maroko s novými prvkami, ktoré doposiaľ dobrovoľní psovodi záchranári nemali. „Čert nikdy nespí a už v minulosti slovenskí dobrovoľníci so svojimi psami výdatne pomohli pri nešťastiach v zahraničí, napríklad po zemetraseniach v Turecku či na Taiwane,“ hovorí Ján Pöthe.
Dobrovoľní záchranári spolupracujú najčastejšie s profesionálnymi pátracími skupinami, príležitostne pomáhajú pri pátraní polícii alebo ich mobilizujú rodiny stratených osôb cez kontakty v regiónoch. „Človek musí byť do toho blázon a musí to byť pre neho naozaj veľký koníček. Dobrovoľní záchranári totiž majú svoje zamestnania a do pátracích akcií chodia nežistne, nepýtajú sa, čo za to,“ dodáva Ján Pöthe.
Článok bol pripravený v spolupráci so spoločnosťou Tesco.
