Ta šumne vás pozdravujem, prihováral sa Ander z Košíc fanúšikom. Niektorí ho už pochovali, no on skončiť nemieni
„Povedzme si otvorene, každý človek, ktorý je na tejto zemi, má určitý cieľ. A môj cieľ bol stále byť humoristom, baviť ľudí," hovorí Ján Pisančin.
Raketový štart
„Ta šumne vás pozdravujem, ja Ander, Erži chlop,“ zaznelo po prvýkrát v roku 1989 z audiokazety To som ja, Ander!, ktorej popularita vystrelila raketovou rýchlosťou. Na Slovensku dnes nie je azda nikto, kto by nepoznal nenútené príbehy, či postavy ako Erža či Piťo.
Hoci si mnohí dodnes myslia, že za úspechom Jána Pisančina stojí len to, že veľa kecá, s úsmevom tento mýtus vyvracia. „Jeden takýto hodinový repertoár trvá pripraviť rok," ozrejmuje autor dvoch desiatok MC, CD, DVD a ako jediný na Slovensku získal diamantovú platňu za hovorené slovo, čo je 250 000 predaných platní. Úspech pritom podľa neho tkvie v príbehoch, ktoré nazbieral na svojich potulkách medzi ľuďmi a neskôr s nimi s radosťou vystupoval doma i medzi Slovákmi v zahraničí.
Omylom ho pochovali
Práve so zahraničím sa mu spája príhoda, ktorú by pravdepodobne sám od seba nikdy nevymyslel. Keď sa rozhodol pred šiestimi rokmi pobaviť slovenských fanúšikov žijúcich v srbskej Padine, zistil, že si niektorí mysleli, že už dávno nie je medzi živými. Ako vždy ani pri tejto situácii nezaprel humor a zavtipkoval, že hoci sa tam hore už bol pozrieť, moc sa mu tam nepáčilo.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
